Neuropsychológ Robert Krause ukáže, ako si nastavíte vnútorné hodiny pri zmene času

Na zmenu letného na zimný čas sme už sice navyknutí, ale nie vždy ju dobre znášame. Neuropsychológ Robert Krause na Rádiu Slovensko vysvetlil, prečo zmena času z letného na zimný, a naopak, nemusí na nás posobiť dobre: „Ľudia reagujú depresívnejšou náladou. Poznáme sezónne afektívne poruchy.“

Cirkadiánne rytmy Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Náš organizmus vie, že je tma

Za všetko môžu naše „vnútorné časové hodiny,“ ktoré máme podľa Roberta Krausa v mozgu v orgáne s názvom hypotalamus: „Náš organizmus registruje, že pri zimnom čase je večer skôr tma.“

Na zmenu času je vhodné sa postupne pripraviť Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Vnútorné hodiny v mozgu podľa svetla riadia naše základné telesné funkcie a procesy, ktoré podľa neuropsychológa poznáme pod iným termínom: „Nazývame ich cirkadiánne rytmy. Slovo cirkadiánne pochádza z latinského slova cirkadiem, čo znamená približne jeden deň.“

Hypotalamus, alebo medzimozog ovplyvňuje vyplavovanie hormónov do krvi.

Prečo je letný čas obľúbenejší Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Riadi väčšinu vegetatívnych funkcii v tele, akými sú pocity hladu, smädu, reguluje našu telesnú teplotu a podieľa sa na kontrole emócií, ba aj sexuálnej aktivity.

Rozpis tela podľa hodín

Medzi 5 h až 6 h rannou je najvhodnejší čas na vstávanie.

Medzi 6 h a 7 h sú podľa neuropsychológa na vrchole orgány zodpovedné za trávenie: „Mnoho jednotlivcov raňajkuje“ .

Od 9 h do 12 h sú podľa informácií Roberta Krauseho na vrchole zasa naše psychické aktivity: „Školáci tak dokážu pri vyučovaní podávať najvyšší výkon.“

Medzi 11 h a 13 h nám najvýkonnejšie pracuje srdce a preto sa odporúča vyhnúť mastným jedlám.

Po 14 h zasa mozog dokáže najlepšie prijímať stimuly na učenie nových činností.

Od 19 h sa odporúča kľudový režim, lebo medzi 22 h a 3 h ráno mozog produkuje melatonín, ktorého tvorbu brzdí svetlo a tak sa tvorí najviac v noci.

Melatonín má vplyv aj na našu imunitu a dáva mozgu signály o subjektívnom čase v priebehu dňa.

Jediná účinná rada, ako sa zbaviť nepríjemností pri zmene času od odborníka neuropsychológa znie:

„Mnoho ľudí si myslí, že môžu dlhšie spať. V ranných hodinách sa nám vytvárajú pozitívne pamäťové vnemy. Mozog uprednostňuje zmenu, ktorá je postupná, pomalšia. Zmena času v praxi je však nárazová. Preto je dôležité sa na zmenu času postupne pripraviť a pri nárazovej zmene sa ľahšie aklimatizujeme.“

Teda pred zmenou času ideme skôr spať a skôr ako inokedy vstávame.

Ďalšie informácie od neuropsychológa Roberta Krausa si môžete vypočuť z archívu STVR bez reklám a zadarmo.

Foto: TASR, pixabay, STVR - Stanislav Háber

25 50 75 90