Štúdia ukázala, kedy a kde si jedlá nadmerne sladíme a solíme

Vedeli ste, že hluk je po znečistení ovzdušia druhá najväčšia hrozba pre človeka? Hlučné prostredie dokáže zvýšiť tep, spôsobovať stres či dokonca agresivitu.

Problémom je, že ľudia trávia približne deväťdesiat percent času v interiéri, kde má hluk najväčší účinok. Drevo, sklo či betón hluk pohltiť nedokážu.

Úplne inak funguje hluk v prírode, kde nie sú odrazové plochy, ktoré by hluk vracali späť. Vonku je tiež lepšia zrozumiteľnosť reči.

Ako povedal Peter Petraško v relácii Trochu inak, ľudia si privykli fungovať v hluku. Dobrým príkladom sú reštaurácie.

Štúdie, ktoré spomenul odborník na priestorovú akustiku, ukázali, že v hlučnom prostredí máme tendenciu si jedlá viac dosoliť či dosladiť. O rýchlosti konzumácie nehovoriac.

Hluk v školách a školských jedálňach

Ďalším dobrým príkladom sú školy a konkrétne triedy. Veľmi často sa hovorí o „zlých žiakoch“. Sú to tí, ktorí sedia vzadu a väčšinou nepočúvajú a vyrušujú.

Zamyslel sa však niekto nad tým, či skutočne nepočúvajú, alebo len nepočujú dostatočne, čo hovorí učiteľ pred tabuľou? Okrem toho dieťa v hlučnom prostredí nemá pocit bezpečia...

A potom sú tu ešte školské jedálne, v ktorých je priemerná úroveň hluku približne osemdesiat až deväťdesiat decibelov, čo predstavuje hluk cirkulárky na drevo. A to je obrovská záťaž nielen pre deti, ale aj pre učiteľov.

„Človek kričí vtedy, nie na toho druhého, ale pretože seba nepočuje,“ zacitovala psychologičku moderátorka.