Výskumy hovoria, že psychické zdravie mladých ľudí sa globálne zhoršuje. Podľa správy UNICEF z roku 2021 trpí 9 miliónov mladistvých vo veku 10 - 19 rokov v Európe duševnými poruchami.
To predstavuje hrozbu pre ich každodenný život, vzťahy, ale aj celkové zdravie.
Rodičia často nevedia, ako o týchto témach s deťmi hovoriť a mladí ľudia na svoje problémy zostávajú sami. Mnohí z nich potom hľadajú úľavu v bolesti.
Psychologička Marta Marošová v diskusnej relácii Silná zostava vysvetlila, že sebapoškodzovanie je pre mladých ľudí ľahko dostupná a rýchla forma úľavy, ktorá im na chvíľu poskytne uvoľnenie.
„Keď cítia to napätie a tlak, rýchlo si ublížia, tak sa vyplavia endorfíny a zaplaví ich tá úľava, ktorú potrebujú dosiahnuť,“ priblížila.
Okrem toho narastá aj počet pokusov o samovraždu. V roku 2022 bolo najviac samovražedných pokusov u mladých ľudí vo veku od 15 do 19 rokov. Alarmujúce sú aj počty pokusov o samovraždu detí mladších ako 14 rokov.
Rizikové sociálne siete
Medzi hlavné príčiny zhoršujúceho sa zdravia mladých ľudí podľa nej patria pocity osamelosti a strach. Hneď potom nasleduje neúmerný tlak na výkon detí a dospievajúcich.
„Pred tými desiatimi rokmi sa mladí báli trestu, dnes sa boja, že zlyhajú pred rodičmi, sklamú ich, zlyhajú v škole a sami pred sebou,“ vysvetlila psychologička dôvody, prečo majú mladí ľudia psychické problémy, ktoré neraz vedú k sebapoškodzovaniu.
Dodala, že k nárastu psychických porúch prispievajú aj sociálne siete.
Kým kedysi sa mladí ľudia porovnávali s hereckými či speváckymi idolmi v časopisoch, dnes sa na nich zo všetkých strán valia úspechy a výkony rovesníkov.
To vedie k tomu, že na seba kladú ešte vyššie nároky a nesplniteľné očakávania.
„Je to zavaľujúce, ale nie len v tom, že kto ako vyzerá. Ale že čo všetko dokázal, čo všetko urobil a stihol, aký je perfektný a ja nie. A to ich ešte viac tlačí do tých výkonov,“ priblížila aktuálnu situáciu Marta Marošová.
Neustála snaha o čo najlepší výkon má negatívny dopad aj na kvalitu spánku detí a mladých ľudí.
„Máme veľa dievčat medzi tým pätnástym a sedemnástym rokom, ktoré spia tri, štyri hodiny, len aby mali tú jednotku alebo dvojku,“ dodala psychologička.
Kľúčová je komunikácia
To, čo môžu urobiť rodičia, ak chcú svojim deťom pomôcť, je zlepšiť vzájomnú komunikáciu.
Marta Marošová uviedla, že z nedávnych výskumov vyplýva, že komunikácia v rodinách je až alarmujúco zanedbávaná.
„Výskumy z roku 2022 ukázali, že rodičia s deťmi v priemere komunikujú 8 minút denne,“ šokovala psychologička priam neuveriteľným údajom.
Obligátne otázky týkajúce sa bežných povinností či školy však nestačia. Podľa odborníčky je nutné pracovať na aktívnom počúvaní a rozhovoroch, ktoré pôjdu do hĺbky.
Celú epizódu relácie Silná zostava venovanú psychickému zdraviu mladých ľudí nájdete v našom archíve.
Premiérovú časť ponúkneme už v piatok 2. februára o 22:00 hod. na Dvojke a live na webe RTVS.
25 50 75 90