Ak ľudia pociťujú vinu bez zjavného dôvodu, môže ísť o negatívne správanie našich blízkych voči nám v rannom detstve.
Pocity viny.
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Pracujme s našimi pocitmi
V Rádiu_FM hovoril o pocitoch viny psychológ Aleša Bednařík so Zuzanou Líškovou a vysvetlil, čo v situácii, ak nemáme koho poprosiť o odpustenie. Ak ten človek už zomrel, alebo je pre nás inak nedostupný: „Mnohí chodia na rôzne špiritistické seansy alebo na terapie. To druhé je lepšie, ako to prvé, ak hľadáte cestu aspoň imaginárneho odpustenia s nejakou treťou osobou, ktorá nám pomôže prijať vlastnú trýzeň a odpustiť si. Cesta, ak nám druhí už nemajú ako odpustiť, je totiž odpustiť si.“
Pri nenávisti vnímame ako zlých tých druhých, pri extrémnych pocitoch
viny tak vnímame seba. Lenže s touto emóciou sa musíme naučiť pracovať.
Pocit viny je aj užitočná emócia, ktorá je znakom našej emocionálnej a
sociálnej inteligencie.
Odborník o tom hovorí: „Pocit viny nám pomáha povedať:
ok. Tak choď za ním a urob niečo, čo to zlé, čo si mu urobil, alebo
škodu, čo si mu urobil, odčiní. To je konštruktívne, ak idem za tým
človekom a ospravedlním sa. Nemal som na teba kričať, nemal som ti to
povedať, ospravedlňujem sa, cítim sa vinný.“
Kto sebatrýzeň preháňa
Jestvujú však aj nekonštruktívne situácie riešenia pocitu viny. O tých Aleš Bednařík povedal: „Ľudia, ktorí sebatrýznenie
preháňajú, sú schopní sa bičovať nielen mentálne, ale aj reálne fyzicky,
že si ubližujú a sebapoškodzujú sa.“
O tom, čo máme urobiť v situácii, ak nám naše pocity viny spôsobujú utrpenie, sa dozviete viac z archívu RTVS bez reklám a zadarmo.
25 50 75 90
