Každým rokom znepríjemňuje pestovanie plodín nedostatok vlahy a veľké suchá. Preto sa stáva čoraz populárnejší regeneratívny spôsob obrábania pôdy. Dá sa takto správať aj v prípade záhrad.
Dobrý príklad uviedla Farmárska revue od záhradkára Mareka Moldu zo Žlkoviec:„Keď medziplodiny cez zimu vymrznú a zaľahnú na pôdu, nenájdete na jar záhradu preschnutú, ale vlhkú na povrchu s jemnou štruktúrou. Zaujal ma tento spôsob a začal som ho študovať. Hľadal som na internete, až som sa do toho dostal tak hlboko, že som sám začal vyrábať zmesi medzidruhových plodín.“
Základ sú tri plodiny
Výsledok je podľa záhradkára jasne vidieť na jeho políčkach: „Základ medzidruhových plodín je postavený na troch rastlinách, ktoré sa mi ukázali v záhrade veľmi nádejné.“
Marek Molda podobným spôsobom hospodári v záhrade ešte len krátko, ale skúseností má už dosť a rád sa s nimi podelí: „Bol som veľmi spokojný s pohánkou, facéliou vratičolistou a vikou jarnou.“
K týmto trom základným rastlinám pridal ešte v malom množstve ľan a hrach. Záhrada mu tak v Žlkovciach rozkvitala celú sezónu a bola rajom pre hmyz, najmä pre včely. Medziplodiny sial Marek Molda postupne: „Parcelu som osial nakoniec začiatkom júla, lebo sa tu najprv nachádzal hrach a cibuľa. Postupne, ako boli zbierané jednotlivé plodiny, tak boli vysievané medziplodiny, ktoré tvorili hrach, pohánka, facélia a vika. Tá posledná rastlina a jej zvyšky sú na povrchu dnes krásne omrznuté. Tá masa je postupne vysiata počas leta, v zime pri mrazoch ľahne a na jar chráni pred vysušovaním. Vlaha, ktorá tu padla počas zimy sa tu tak kumuluje a je chránená. Akonáhle dáme pokryv na jar dole, nájdeme vlhkú pôdu.“
Tieto tvrdenia prišiel do záhrady overiť poradca a ambasádor živej pôdy Ľubomír Marhavý: „Urobili sme sondu, aby sme zistili, ako systém pokryvnosti povrchu pôdy ju chráni pred nepriazňou poveternostných vplyvov a teda dáva ochranu proti neproduktívnemu výparu.“
Zároveň organická hmota kŕmi všetok život v pôde, ktorý pre záhradkára pracuje a pôdu zoštrukturňuje. Ľubomír Marhavý sondou zistil: „Prvých 12 centimetrov pôdy je zamrznutej. Tam veľmi život neprebieha, ale počas zimy vidieť, že dážďovky a korene rastlín vytvorili krásnu pôrovitosť pôdy. Výmena vzduchu a vody na takýchto pôdach prebieha omnoho lepšie, čím sa zlepšuje aj zasakovitosť zrážok.“
Je to podľa odborníka dôležité aj v čase slabých zimných zrážok, lebo ako dodal: „Ak slabé zimy nie sú dostatočne zrážkovo silné, tak stojaci porast a pokryvnosť stojacou hmotou vytvára predpoklady lepšieho orosenia. Pri kontrolnom meraní sondou do hĺbky 30 až 40 centimetrov sme zistili, že je tam 36,1 objemového percenta, čo znamená, že na meter kubický pôdy je tam zásoba zhruba 360 litrov vody.“
Odborník zdôraznil, že ak na jar pôdu nebudeme rýľovať ani orať, tak túto vodu zachránime pre korene budúcich pestovaných rastlín.
Takto nám medziplodiny pomáhajú a nepestujeme ich pre seba, ale pre schopnosť pôdy absorbovať vodu, ktorá sa nachádza vo vzduchu. Ľubomír Marhavý vysvetlil zaujímavý jav:
„Ide o vodu zo vzduchu, ktorá nie je meteorologicky evidovaná v
záznamoch. Ak počas zimy necháme pôdu zakrytú, získame 60 až 80
milimetrov zrážok.“
Medziplodiny sa na jar stiahnu z povrchu. Viac o výhodách tohto hospodárenia na pôde, keď na jar nemáte orať ani ryľovať, sa dozviete aj z archívu RTVS bez reklám a zadarmo.
Dajte vedieť vašim priateľom a známym.
