Poznáte dobre naše veľkonočné zvyky? Existuje aj červený pondelok či vymetanie komínov

Naše veľkonočné zvyky, kedy sa ženy a dievčatá šibú prútmi upletenými z mladých jarných vŕbových prútov, či oblievajú studenou vodu, aby boli celý rok zdravé, sú pre cudzinu veľkou exotikou. Na šibanie niekedy reagujú otázkou, prečo ženy bijeme? Hoci v nás môžu tieto reakcie vyvolať úsmev, rovnako zahraničné zvyky sa nám môžu vidieť nepochopiteľné.

Zvony odleteli do Ríma

Celý svet sleduje ako obrady Veľkej noci z Vatikánu celebrované svätým otcom Františkom, tak aj krížovú cestu na historických miestach v Jeruzaleme, kde sa umučenie Ježiša Krista odohralo. Rovnako pašiové hry uvádzajú trebárs aj v Austrálii v centre Sydney. Škaredá streda nám pripomína zradu Judáša Iškariotského, ktorý predal Ježiša za 30 strieborných. Vtedy sa čistili komíny po zimnej sezóne.

Na Zelený štvrtok na pripomienku Poslednej večere poslednýkrát zvonia zvony, ktoré na znak umučenia na Veľký piatok zmĺknu. Vraví sa tomu, že odleteli do Ríma. Na Bielu sobotu na veľkonočnú večernú omšu sa zvony z Ríma vrátia, lebo oznamujú zmŕtvychvstanie. Domy sa majú vtedy vymetať novou metlou, aby sme mali dobrú úrodu a svätí sa oheň. A na veľkonočnú nedeľu sa u nás kňazom posvätí jedlo a začína hodovanie po štyridsaťdňovom pôste.

Nasleduje naša exotika na veľkonočný pondelok, kedy chlapci a muži šibú dievčatá a ženy a snažia sa ich oblievať, aby sa im to hneď na druhý deň v utorok od žien vrátilo. V Dámskom klube ukázali zvyky z Mexika, ale aj zo Španielska, kde trebárs v jednej dedine všetci bubnujú na bubny.

Za utrpenie vyslyšanie

V USA nad mestom New Orleans zhadzujú vajíčka z helikoptéry, pričom ich z neba spadne okolo 50 tisíc. Najviac ich však našli v Sacramente v roku 2019 v miestnom parku viac ako pol milióna kraslíc, čím vytvorili svetový rekord. Vajíčko je symbolom veľkonočných sviatkov aj v Argentíne, kde rozbíjali ručne vyrobené čokoládové vajíčko vážiace až 8 ton. Na jeho výrobe sa podieľalo 18 miestnych producentov čokolády.

Každoročne svet tŕpne pri sledovaní ukrižovania dobrovoľníkov na Filipínach. Treba povedať, že cirkev tento mimoriadne drsný spôsob pripomínania smrti Krista odsudzuje a odrádza veriacich od takéhoto konania. Lenže na Filipínach v ľudových poverách funguje predstava, že ak niekto podstúpi podobné utrpenie ako Spasiteľ, Boh vyslyší jeho modlitby.

Nezabudnime, že na zelený štvrtok sa jedia zelené jedlá, lebo vtedy roľníci siali a na Veľký piatok je prísny pôst a vraj sa nesmie prať bielizeň, či niekomu niečo darovať, predávať ani požičiavať. Na bielu sobotu sa zažne veľkonočná sviečka a kedysi sa bielili chalupy na dedinách.

V nedeľu sú veľkonočné jazdy na koňoch a pripomíname si víťazstvo života nad smrťou. Začína sa rátať 50 dní do sviatku Turíc, teda Zoslanie Ducha svätého na Ježišových učeníkov. Pondelok sa volá červený na pripomienku Kristovej krvi. Viac sa o veľkonočných zvykoch dozviete z archívu RTVS bez reklám a zadarmo.

25 50 75 90