Karol Kováč, psychológ a zakladateľ Inštitútu stresu, si vyhorením prešiel pred niekoľkými rokmi. Teraz pomáha ľuďom, ktorí majú sklony k rovnakému problému. Predpokladom vzniku syndrómu vyhorenia je predovšetkým nerešpektovanie rovnováhy medzi prácou a starostlivosťou o samého seba.
„Človek, ktorý má veľkú pravdepodobnosť vyhorieť, verí, že je vždy niečo dôležitejšie než oddych. Má veľmi veľa úloh v priebehu dňa a všetky ich musí urobiť. Ale keď je hladný, nejde sa najesť. Keď ho bolí telo z dlhého sedenia, nedopraje si prestávku,“ popísal odborník pre Rádio_FM.
Vyhorenie prichádza postupne
Odborník vysvetlil, že vyhorenie má obvykle štyri fázy. Počiatočnou fázou je fáza plná idealizmu a nadšenia z novej práce. V tomto období sú ľudia obvykle nabití energiou. „Nejaký čas to funguje, ale potom prechádzame do druhej fázy, ktorou je emocionálne a fyzické vyčerpanie. Vtedy si človek začína uvedomovať, že vynaložené úsilie nezodpovedá očakávaniam.“
Počas druhej fázy sa začína zvyšovať stres, zhoršuje sa kvalita spánku a zmeny môžu nastať aj v oblasti fyzického zdravia. „Nasleduje tretia fáza, a tou je apatia. Človek je sklamaný, vyčerpaný, otupený a plný pochybností. Vidí pred sebou len množstvo povinností a žiadne ocenenie,“ vysvetľuje odborník a dodáva, že táto fáza prináša aj zhoršenie medziľudských vzťahov.
RTVS online
Posledná fáza je charakteristická úplným telesným aj emocionálnym vyčerpaním. „Človek zažíva pocit zúfalstva a prázdnoty. Nemá na nič energiu,“ popisuje odborník. Upozorňuje, že tretia a štvrtá fáza sa vo väčšine prípadov nezaobíde bez pomoci odborníkov. Dôležité je nehanbiť sa vyhľadať pomoc.
25 50 75 90
