Špeciálnu techniku používa krasličiarka Alena Pelechová z Rakovca nad Ondavou pri výzdobe veľkonočných kraslíc.
Pre TASR vysvetlila svoju techniku jednoducho: „Látku som vymenila za škrupinku vajíčka, do ktorej navŕtavam dierky a ich obšívanie nahrádzam nanášaním roztopeného vosku špendlíkovou hlavičkou. Kraslice potom vyzerajú, akoby na nich bola typická zemplínska výšivka.“
Až tisíc ťahov a namočení
Takto vytvorila vlastnú madeirovú techniku zdobenia vajíčok s motívom zemplínskeho ľudového kroja. Pre reláciu Slovensko v obrazoch prácnosť svojho zdobenia kraslíc priblížila slovami: „Každá jedna bodka, každá jedna čiarka znamená namočiť vosk, potiahnuť, znova namočiť do vosku špendlík a potiahnuť. Tipnite si, koľkokrát? Jedno vajíčko si vyžaduje zhruba tisíc namočení.“
Dávno už Alena Pelechová nepočíta čiarky, bodky, namočenia do vosku. Za tridsať rokov sa jej vajíčka dostali do sveta, veď ich majú v Austrálii, Kanade, ba aj v Číne: „Som dosť perfekcionistka. Chcem, aby to bolo presné. Netvrdím, že je to na desatinu milimetra, ale aby to pekne ladilo, čiže si vezmem krajčírsky meter a rozmeriam si to.“
Stávajú sa jej však aj dojímavé situácie. Ako v Slovensko v obrazoch krasličiarka spomenula, slovenskú remeselnú zručnosť reprezentovala na festivale remesiel až v Uzbekistane: „Tam som mala sprievodkyňu, slečnu, mladé dievča. Keď festival končil, dala mi jej mama darček. Dozvedela som sa až potom, že plátno, čo mi darovala, kúpila pôvodne pre dcéru na svadbu. Vtedy som mala slzy v očiach.“
Po vychodniarsky pisanky
A slzy do očí od nádhery, aké vzory dokáže vymyslieť Alena Pelechová vbehnú nejednému obdivovateľovi jej techniky zdobenia vajíčok, veď vzory nachádza vo folklóre: „Každý rok sa snažím prísť s novou kolekciou. Minulý rok som robila vzory s cyklámenovými farbami, veď kedysi farbili vajíčka vo vývare z cvikly. Predtým som robila podľa vzorov z detvianskych rukávcov z krojov. Najnovšiu inšpiráciu som získala z výšivky z obce Zamutov.“
Kraslice tvorí celý rok z tisícky holubích, prepeličích, slepačích, husacích, kačacích, ale aj pštrosích vajec. Používa na to modelársku vŕtačku, ale vŕta zubnými vrtákmi, veď kedysi pracovala ako zubná technička. Ku krasliciam ju priviedla babička, ktorá ich nazývala východniarskym nárečím pisanky: „Ešte som nechodila do školy a babka povedala: Idzeme pisac pisanky...“
Ako pripomenul moderátor Slovenska v obrazoch Michal Slanička v úvode relácie, história zdobenia vajec siaha do dávnej minulosti: „Najstaršie nálezy pochádzajú z hrobov ergyptských vládcov. Na našom území sa kraslice objavili v 7. storočí nášho letopočtu, o čo sa postarali Slovania.“
O tom, ako túto tradíciu naši šikovní remeselníci povýšili na umenie a dokonalosť, sa dozviete aj z archívu RTVS bez reklám a zadarmo.
25 50 75 90