Viete, kde majú kostolné hodiny, čo ukazujú presný čas s jednou ručičkou?

Po cirkevnej reformácii v časoch Martina Luthera, vznikli tzv. anabaptisti, ktorí odmietali krst novorodencov. Pre krst sa ľudia rozhodovali až v dospelom veku. Európa sa v 16. storočí zmietala v náboženských vojnách a mnohí z anabaptistov ušli do Ameriky. Tu si zachovali zvyky a spôsoby života spoločného vlastníctva, kde súkromný majetok je považovaný za hriech a sú známi ako Amiši.

Na Slovensko prišli anabaptisti po vyháňaní a nazývali ich Habánmi. Pozývali ich k nám aj priamo šľachtici. Boli totiž zruční remeselníci. Priniesli si so sebou nové spôsoby tvorby keramiky. Tak vznikla aj vo svete známa naša modranská majolika.

Spôsob života sa zachoval v mnohých historických pamiatkach. Tvorili habánske dvory, kde žili v komunite. Po štyroch storočiach bol ako múzeum habánsky dvor už len vo Veľkých Levároch.

Pamiatky zdevastovali

Dominantou obce Sobotište je už od roku 1546 habánsky mlyn. Ten padol do oka sem prisťahovanej projektovej manažérke Ľubici Kadlec Melišovej, ktorá pre Slovensko v obrazoch vysvetlila: „Denno-denne som chodila okolo tohto objektu a videla som, v akom je stave. Keďže ako projektová manažérka pracujem s peniazmi, hľadám fondy a granty, hľadala som možnosť, ako tento objekt zachrániť.“

Mlyn patril potomkom Habánov až do 50-tych rokov minulého storočia, kedy ho komunisti znárodnili. Budova zostala zdevastovaná. Z pôvodného vybavenia veľa nezostalo, iba úvodná časť mlyna, preto Ľubica Kadlec Melišová myšlienku obnovy mlyna riešila iným spôsobom: „Všetky priestory sú venované spôsobu života Habánov tu v Sobotišti.“

Vznikla tak pôsobivá expozícia života Habánov na Slovensku, keďže v iných častiach sa po násilnej rekatolizácii anabaptistov najmä z čias Márie Terézie už toho veľa nezachovalo. Teraz sa tam môžte vybrať na rodinný výlet aj s deťmi za poznaním. Pamiatky z tých čias poznáme len z remeselníckych tradícií, z ktorých projektová manažérka pripomenula tie najznámejšie: „Novátorským postupom v keramike priniesli olovnatú bielu glazúru. Boli vynikajúci aj nožiari. Známi sa stali ako lekárnici a ošetrovatelia. Na šľachtické dvory povolávali habánske pôrodné babice. V stavebníctve sa stali populárne habánske strechy. Mária Terézia si do Viedne povolávala sobotištských strechárov.“

Unikátna jedna ručička

V rámci habánskej tradície, ktorá obnovou mlyna v Sobotišti ožila, vytvorili cez obec náučný habánsky chodník.

Neskoro baroková stavba habánskej zvoničky neďaleko mlyna má podľa Ľubice Kadlec Melišovej unikátne hodiny: „Zvonička je atypická tým, že má na svojich hodinách len jednu ručičku. Tá vždy odbíja len na celú a na polhodinu.“

Kaplnky sa u Habánov začali stavať až v časoch Márie Terézie, keď si počas núteného návratu novokrstencov ku katolíckej viere vydobili aspoň právo mať vlastného farára, kaplnku a aj školu v pôvodnom dvore.

V ňom žili kedysi bez vlastného majetku, keď všetko, čo zarobili, odovzdávali do správy spoločenstva. Viac o spôsoboch života pôvodných Habánov, ktorých dnes v Amerike poznajú ako Amišov, zistíte z archívu RTVS bez reklám a zadarmo.