Rodina sa vyberie aj s deťmi na prechádzku a v prírode objavia ohrada so zvieratami.Čo bude pokračovať?
Deti sú z koníkov za ohradou nadšené. Ponäkajú im, čo pri sebe majú, trebárs aj pečivo a chlieb. Kone sa neovládnu a o niekoľko hodín sa môže ľahko stať, že uhynú v hrozných bolestiach. Rovnako sa výrobkami z múky nemajú kŕmiť ani vtáčikovia v parku či pri jazerách. Veterinárna expertka Farmárskej revue Jana Kmeťová vysvetľuje: „Nevieme, koľko ľudí sa za deň dostane k takej ohrade a teda netušíme, aké množstvo tvrdého pečiva našim zvieratám ponúkli.“
Môže sa stať, že zvieťu dajú suchého chleba väčšie množstvo, než jeho tráviaci trakt znesie: „Najmä u koní sú diagnózy, kedy by kôň nemal dostať žiadne pečivo. Okoloidúci ľudia ho však môžu nakŕmiť mimo vedomia majiteľa.“
Takto zvieraťu príšerne ublížia. Preto Jana Kmeťová vo zdôraznila najdôležitejšie pravidlo: „Nikdy nekŕmime cudzie zvieratá! Nevieme, čo môžu žrať. Ak im chceme dať pečivo, tak sa musíme spýtať najprv majiteľa.“
Pozor na pleseň vnútri
Zvieratku pečivo chutí, ono nevie, že mu múka ublíži až tak, že zahynie. Veď rozum majú ľudia, prečo ho nepoužívajú? „Väčšina majiteľov prežúvavcov nemá problém, aby vás pozvali do stajne, do maštale a tam môžete zvieratká s ich súhlasom pečivom ponúknuť pod ich dozorom.“
A už v žiadnom prípade by sa nemalo dávať ako krmivo mäkké čerstvé pečivo a chlieb: „Tento druh stravy má veľmi vysoké riziko nadúvania. U tvrdého pečiva a chleba je to roziko o niečo menšie.“
Navyše treba dodržiavať „zásadu množstva skŕmeného chleba,“ voči veľkosti zvieratka. Je rozdiel, či trebárs skonzumuje „pol kila suchého pečiva a chleba naraz,“ alebo počas celého dňa: „Naraz veľký príjem škrobu a veľkého príjmu sacharidov do kŕmnej dávky môže ťažko ublížiť.“
Tráviaci trakt zvieratka sa nebude musieť vedieť s tým vysporiadať: „Napríklad ovca alebo koza môže za jeden deň skonzumovať iba jeden rožok.“
A niektoré druhy pečiva „vôbec nie sú vhodné,“ napríklad: „Tvrdú knedľu zvieratám neponúkame. Vôbec parené výrobky, akými sú napr. aj buchty, nie sú vhodné na kŕmenie ani v stvrdnutom stave.“
Rovnako nie je vhodné sladké pečivo, „lebo obsahuje väčšie množstvo cukrov.“ Podobne pečivo dopekané z polotovarov ako slané žemle s rozličnou posýpkou so sezamovými a inými semiačkami: „Zvieratám takéto pečivo našťastie až tak nechutí.“
Ľudia hlúpo a nepochopiteľne ponúkajú cudzím zvieratám aj rozličné „produkty zdravej výživy, akými sú vlákninové rôzne produkty.“ A tu môže vzniknúť ďalší problém: „Často sa to zvieratám nalepí v ústnej dutine na zuby alebo na podnebie a potom nevedia, čo s tým ďalej majú robiť.“
S povolením majiteľov „môžeme ponúknuť toastový chlieb, ale musí byť vysušený na kameň.“ Platí však ešte jedna dôležitá zásada: „Často pri tvrdom pečive nevidíme dovnútra, či nemá schovanú pleseň. Plesnivé pečivo nesmieme zvieratám ponúknuť.“
Mrkva je tiež za odmenu
Ako pripomína expertka na veterinu, „preto pečivo na kŕmenie nakrájame na tenké plátky a dôkladne presušíme.“
Majiteľ vie presne, koľko jeho zvieratá môžu žrať a koľko toho dostávajú: „Mám kobylku, ktorá mala podozrenie na žalúdočné vredy a má upravenú diétu. Nesmie dostať pečivo ani chlieb ani ako pamlsok, lebo u nej hrozí vznik žalúdočných vredov. Preto jej dávam za odmenu iba mrkvičku.“
Ak takéto choré zvieratá nakŕmime chlebom, či pečivom, „hrozí im akútna kolika,“ a tá môže končiť aj smrťou zvieratka vďaka otvoreniu žalúdočných vredov. A veterinárna expertka Jana Kmeťová dodáva: „Dôležité upozornenie je aj to, že koňom by sme už vôbec nemali dávať malé kúsky chleba. Malé kúsky nespracuje správne zubami a môže dôjsť k duseniu sa. Väčší kus si rozdrví zubami a spracuje tak, ako potrebuje.“
Viac informácií nájdete v archíve RTVS v relácii Farmárska revue bez reklám a zadarmo.
25 50 75 90
