Prečo má niekto väčší a niekto menší nos? Tu je odpoveď

Čím viac klamal, tým mal v rozprávke Pinokio dlhší nos. Podľa britského denníka Independent nový výskum naznačuje, že dĺžku našich nosov ovplyvňuje genetický materiál zdedený od neandertálcov a nie množstvo klamstiev, ktoré vravíme.

Štatistický genetik Kaustubh Adhikari z University College London (UCL), spoluautor štúdie vo vedeckom časopise Communications Biology vysvetlil:

„Zistili sme, že istá časť DNA zdedená od neandertálcov ovplyvňuje našu tvár. Mohlo to byť užitočné pre našich predkov, pretože sa to odovzdávalo po tisíce generácií.“

Na chlad sú vhodnejšie dlhšie

Pre výskum vedci použili údaje od viac ako 6-tisíc ľudí z Brazílie, Kolumbie, Čile, Mexika a Peru so zmiešaným európskym, indiánskym a africkým pôvodom.

Genetické informácie sa porovnávali s fotografiami ich tvárí. Vedci skúmali vzdialenosti medzi špecifickými bodmi na tvárach, aby zistili, ako sú rôzne črty spojené s prítomnosťou rôznych genetických markerov.

Identifikovali 33 oblastí genómu spojených s črtami tváre. Najmä v oblasti genómu nazvanej ATF3 malo veľa ľudí s indiánskymi predkami (aj ľudia s východoázijskými predkami v inej skupine) genetický materiál zdedený od neandertálcov. Podľa vedcov to prispelo k predĺženiu ich nosa.

Nos pomáha pri regulácii teploty a vlhkosti vdychovaného vzduchu a dlhšie nosy sú preto podľa vedcov vhodnejšie v chladnejšom podnebí.

Vedci hovoria, že táto oblasť má znaky prirodzeného výberu, čo naznačuje, že poskytuje ľuďom s týmto genetickým materiálom istú výhodu.

Profesor Čching Li z univerzity Fu-tan v Šanghaji si myslí:

„Rôzne tvarované nosy môžu byť vhodné pre rôzne podnebia, v ktorých žili naši predkovia. Gén, ktorý sme identifikovali, mohol byť zdedený od neandertálcov, aby pomohol ľuďom prispôsobiť sa chladnejšiemu podnebiu, keď sa naši predkovia odsťahovali z Afriky.“

Väčšina genetických štúdií ľudskej diverzity skúmala gény Európanov. Ďalší člen vedeckého tímu Andres Ruiz-Linares z Univerzity Aix Marseille dodal:

„Rôznorodá vzorka latinskoamerických účastníkov štúdie rozširuje dosah jej výsledkov a pomáha nám lepšie pochopiť genetiku všetkých ľudí.“

Zážitková návšteva

Podľa serveru Live Science nos a uši sa predlžujú u ľudí aj vďaka starnutiu. Bývalý prezident Americkej spoločnosti plastických chirurgov Alan Matarasso vysvetlil, že ako ľudské telo starne, produkuje čoraz menej kolagénu a elastínu, čo spôsobuje oslabenie a ochabnutie chrupaviek.

Koža na tvári však môže ochabnúť aj vplyvom zvýšenej aktivity mazových žliaz. Podľa Matarassa môže väčšie množstvo kožného mazu spôsobiť ďalšie predĺženie nosa. Uvoľnenie a deformáciu chrupaviek nosa a uší môže spôsobiť aj zrednutie kostí, ku ktorým sa upínajú. Vekom sa zvyšuje riziko vzniku osteopénie a osteoporózy.

V Bojniciach nájdete nezvyčajné Múzeum praveku Slovenska. V centre mesta v neveľkej Prepoštskej jaskyni praveký človek neandertálskeho typu pred asi 60-tisíc rokmi skutočne žil.

Nájdete tu rôzne vzácne nálezy, ale aj pokusy o rekonštrukcie tvárí a nosov neandertálskych predkov na našom území. Návšteva bojnického múzea je zážitková. Môžete dnu vstúpiť totiž bosí a užiť si rôznorodé pocity.

Ak to spravíte, sľubujú vám, že pocítite to, čo pravekí ľudia pri chôdzi po rôznych prírodných materiáloch, akými sú tu pripravený štrk, drevo, šišky, kameň, či kôra. Na svoju dobu boli pravekí ľudia podľa lektorky múzea Zuzany Mockovej značne múdri:

„Neandrtálci už neboli takí klasickí chlpatí ľudia, ako máme zafixované z kníh a učebníc dejepisu. Už sa podobali skôr na novodobých Afričanov. O väčšinu chlpov prišli podľa vedcov vďaka vývojovému stupňu homo erectus - teda to je človek vzrpiamený. Stali sa z nich bežci a telo sa ochladzovalo potením. Chlpy ustúpili na úkor potných žliaz. Neandrtálci teda mali viac ľudské črty.“

Prepoštská jaskyňa je vtvorená v travertínovom podloží. Vznikla vďaka vyvieraniu minerálneho prameňa. Našli tu pozostatky z nosorožcov, z leva, z hyény, či vtákov, jeleňov a vlkov. Proste zo zvierat, ktoré tu žijúci ľudia konzumovali.

Viac sa dozviete z podcastu Rádia Slovensko z archívu STVR bez reklám a zadarmo.

Zdroj: Rádio Slovensko, TASR, pixabay, STVR - Stanislav Háber

25 50 75 90