Rekreačná oblasť Lipovce je preplnená pôsobivými lesnými spoločenstvami v Lačnovskom kaňone, ktorý má však ďalšie množstvá prekvapivých prírodných krás a možností na rôznorodé rodinné výlety. Tomuto prírodnému výtvoru neďaleko Prešova preto často hovoria aj druhý Slovenský raj.
Pramení tu minerálny prameň Salvator a za návštevu stojí aj Kopytovská dolina. Radi sem chodia na výlety rodiny s deťmi, ktoré si tu totiž prídu na svoje čo sa ich rozvoja týka, lebo sa veľa dozvedia a zažijú aj vzrušujúce chvíle. Zároveň sa tu turisti môžu v horúčavách príjemne všetci schladiť návštevou nevšedného podzemia.
Dobrodružstvo jaskyniarov
Ak obľubujete adrenalín, Kristína Raševová v relácii Slovensko v obrazoch odporúčala navštíviť tunajšiu rozprávkovú jaskyňu so strašidelným názvom Zlá diera: „Už keď vám dajú možnosť obliecť si jaskyniarsku kombinézu a na hlavu si dať prilbu so svetlom pochopíte, že ide o dobrodružstvo, kedy sa premeníte na jaskyniarov amatérov.“
Tento pocit mal rád už od mladšieho veku aj sprievodca Rudolf Košč. Ako tínedžer preliezol nejednu banskú chodbu v Slanských vrchoch: „Ani som poriadne nevedel, prečo to robím, ale priťahovalo ma to, kým som sa nestál profesionálnym speleológom a z mojej záľuby mám dnes zamestnanie.“
Do podzemia vojdete so sprievodcom, aby ste sa nemuseli skutočne báť, že sa vám niečo zlé naozaj v jaskyni Zlá diera aj stane, hoci jaskyniar hovorí: „Návštevníkov sa pýtam, či chcú zažiť dobrodružstvo a chcú si s nami speleológmi trochu zaliezť po podzemí.“
Viac o tom povedal pre podcast Rádia Slovensko Sylvii Hoffmannovej, kde lezeckú trasu Rudolf Košč popísal podrobnejšie: „Deti majú lezeckú trasu ako bonus. Ide o približne 50 metrový okruh, v ktorom sa musia aj šplhať. Niekedy mi nadávajú a aj fňukajú, ale potom, keď si to celé výjdu hore a zlezú naspäť, tak sú tie deti vždy šťastné.“
Sylvia Hoffmanová upresnila, že ak by mal predsa len niektorý z návštevníkov z tohto dobrodružstva obavu, šplhať sa nemusí. Jednoducho si počká na tých dobrodruhov, ktorí sa tam vyberú, kým sa nevrátia. Speleológ ju doplnil s vysvetlením, že ani pri čakaní sa nudiť nebudú: „Tí, čo sa nechcú šplhať, sa pohodlne oprú o skalu, budú nás sledovať, ako my budeme liezť.“
Zjedli ju, lebo sa dolámala
Každému návštevníkovi dajú jaskyniarsky odev a vidí len tam, kam mu temné miesta jaskyne osvetlí jeho čelovka, ako Rudolf Košč pripomenul tie najväčšie lákadlá: „V útrobách pohoria Bachureň v jaskyni Zlá diera sa najmä deti tešia na dobrodružné výpravy, kde uvidia kostry medveďov, či zakliatu bosorku Doru v bielych kamenných šatách. Deťom ukážeme aj pamiatky z doby bronzovej, teda staré 3200 rokov, alebo aj 600 ročný vreckový nožík.“
Stáva sa, že návštevníkov skutočne nastraší niektorý z tu žijúcich 13 druhov netopierov.
Podľa speleológa má so svetlom z čeloviek Zlá diera svojskú atmosféru: „Jaskyňu nechceme elektrifikovať práve pre autentický jaskyniarsky zážitok, veď niekedy aj prilby na hlavách, ktoré máme, skutočne spĺňajú svoj ochranný účel.“
A Zlá diera sa jaskyňa volá preto, lebo kedysi dávno sem nešťastne do osemmetrovej hĺbky spadla tunajším deťom pasúcim dobytok kravička. Celá sa dolámala a museli ju po zložitom vyťahovaní utratiť a zjesť.
Bohatstvo podzemia
Na Slovensku máme doteraz objavených osem tisíc jaskýň, čo z nás robí minimálne európsku, ak nie svetovú veľmoc na podzemné priestory, ale podľa speleólóga je to v skutočnosti ešte nič: „Odhaduje sa, že tých osem tisíc známych jaskýň predstavuje len tri percentá skutočne existujúcich podzemných komplexov u nás. Čiže ešte 97 percent jaskýň musíme objaviť a popísať.“
Jaskyniari majú teda ešte veľmi veľa roboty.
Je sympatické, že speleológovia ukazujú aj amatérom, aká je ich práca náročná, o čom sa môžete presvedčiť aj z archívu STVR bez reklám a zadarmo. Vďaka tomu je o výlet do Zlej diery stále veľký záujem.
