Podľa marketingovej manažérky Slovenských opálových baní Ivety Adamovej tu vytvorený náučný chodník turistom dostatočne priblíži históriu ťažby opálu v Slanských vrchoch nad Prešovom.
Geológia, vegetácia a zoológia v jednom
Tento zaujímavý náučný chodník vybudovali Slovenské opálové bane, s. r. o., v spolupráci so štátnym podnikom Lesy SR a aj s Regionálnym centrom ochrany prírody v Prešove. Upriamuje pritom pozornosť návštevníkov aj na tunajšie životné prostredie. Náučný chodník vedie banským revírom Libanka, na území ktorého sa nachádzajú aj staré banské diela, ktoré tu vznikli podľa Ivety Adamovej počas ťažby drahého opálu: „Na trase s dĺžkou približne 1,5 kilometra je umiestnených 14 informačných tabúľ venovaným vzniku opálu, ťažbe, vybraným banským dielam, ako aj geológii, vegetácii a zoológii Slanských vrchov a samostatne netopierom.“Po ukončení ťažby sa rozsiahle podzemné priestory opálových baní stali podľa Ivety Adamovej slov tunajším významným zimoviskom netopierov. V roku 1964 boli podzemné priestory z tohto dôvodu vyhlásené za Chránený areál Dubnické bane. Územie, ktorým náučný chodník vedie, sa nachádza v štvrtom stupni ochrany prírody. Vstup na chodník je bezplatný a je vhodný pre deti i dospelých.
Od ťažby až po živú prírodu
Marketingová manažérka Iveta Adamová dodala, že informačné tabule sú spracované dvojjazyčne, v slovenskom a anglickom jazyku:
„Cieľom náučného chodníka je
priblížiť históriu ťažby a upriamiť pozornosť na živú prírodu Slanských
vrchov, potrebu jej ochrany, ako aj v nevyhnutnej miere na hospodárenie v
lesoch trvalo udržateľným spôsobom, so zreteľom na využívanie lesov či
už návštevníkmi baní, turistami a v neposlednom rade obyvateľmi
vidieka.“
Jozef Čurík o opálovej bani pri Prešove.
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Zbožní baníci a smrť kobrou
Pri vstupe do opálových baní nájdeme podľa riaditeľa banského skanzenu Jozefa Čurík drevený kríž, lebo baníci boli zbožní: „V lete sa pred ním modlili vonku a v zime vo vnútri. Dala ho postaviť pani Goldschmiedová.“
Pre Rádio Regina Východ Jozef Čurík o histórii ťažby opálu informácie doplnil: „Iba u nás sa do konca 19. storočia opál ťažil. Až koncom 19. storočia sa objavili ložiská opálu v Austrálii a naši nájomcovia bane už nevedeli tejto konkurencii vzdorovať. Slovenský opál má unikátnu farbohru a históriu, aký nemá žiaden iný opál na svete.“
Vďaka svojej vzácnosti sa dostal aj na britskú kráľovskú korunu, či na korunu cisárovnej Sissi a mala ho aj legendárna kráľovná Kleopatra známa vďaka romániku s rímskym vládcom Caesarom, či spôsobom smrti, keď sa naschvál nechala pohrýzť kobrou.
Slovenský opál zdobil cisárovnu Máriu Teréziu, ale aj Napoleona Bonaparteho.
Pre Rádio Slovensko Jozef Čurík pripomenul: „Náš opál si obľúbili aj členovia rodiny cisára Napoleona. Cisárovna Jozefína nosila najslávnejší opál s menom Oheň trójsky.“Slovenský národný kameň
Preto kurátorka Východoslovenského múzea v Košiciach
Mária Krišovská
pre
Rádio Regina Východ zdôraznila: „Náš drahý opál môžeme považovať
za národný kameň, keďže ložiská v Dubníku a v Červenici boli do konca
19. storočia jedinými na svete, kde bol známy pod názvom uhorský drahý
opál. Pripisovali mu liečiteľské vlastnosti. Verili, že pôsobí na nervy,
lieči choroby srdca a zlepší zrak, keďže má iné optické vlastnosti ako
iné minerály a bolo záhadou, ako vzniká.“
Mária Krišovská o opále.
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Najväčší u nás nájdený opál (594 gramov) pochádza z roku 1775 a volá sa Harlekýn. Majú ho v Prírodovednom múzeu vo Viedni. Našiel sa na dne potoka v Červenici pri Prešove.
Najväčšiu zbierku slovenských opálov z Dubníka nájdete v Prírodovednom múzeu v Budapešti, ktoré opatruje až 336 926 kusov.
Francúzsky kráľ Ľudovít XI. (1423-1483) prikázal odťať ruky zlatníkovi, ktorému pri osádzaní do šperku opál praskol.
Viac sa o opáloch a ochrane prírody pri baniach nad Prešovom dozviete z archívu STVR bez reklám a zadarmo.
25 50 75 90
