Spoznajte naše jedinečné prírodné bohatstvo, aké nenájdete nikde inde na svete

Vihorlatské pohorie má viacero prvenstiev u nás a v prírodnom bohatstve aj na svete. Vo svojom vnútri napríklad ukrýva najväčšie nekrasové jazero v Karpatoch a pritom ide zároveň o tretie najväčšie prírodné jazero na Slovensku.

Morské oko napája šesť potokov

Ako vysvetlil v Rádiu Slovensko v rubrike Richardov DEDEKER moderátor Richard Dedek, ktorý dodal aj parametre: „Morské oko je 750 metrov dlhé a 25 metrov hlboké. Napája ho až šesť potokov.“

DEDEKER o bukových pralesoch Vihorlatu. Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Výlet na Morské oko stojí za to najmä v horúcom letnom počasí, kde vás pred páľavou ochránia výnimočné lesy a tunajšie prírodné nádhery.

Naše unikátne pralesy

Tieto lesné spoločenstvá vo Vihorlatskom pohorí boli v roku 2007 totiž zapísané medzi lokality svetového prírodného dedičstva UNESCO a Richardov DEDEKER prezradil o ich výnimočnosti viac: „Unikátne Bukové pralesy majú vyše 240 ročné stromy a boli tu namerané ich výšky až nad 56 metrov, čo sú najvyššie jedince na svete a sú to porovnateľné výšky so stromami, aké rastú v tropických pralesoch.“

Na webovej stránke UNESCO Organizácie spojených národov pre vzdelanie, vedu a kultúru sa uvádza: „Tieto lesy obsahujú neoceniteľnú prírodnú genetickú banku buka.“

Staré bukové lesy a pralesy sa nachádzajú iba v Európe v dvanástich krajinách a to na území štátov: Albánska, Belgicka, Bulharska, Chorvátska, Nemecka, Rakúska, Rumunska, Slovenska, Slovinska, Španielska, Ukrajiny a Talianska. U nás sú však oproti ostatným výnimočné.

Dovidíte do tretej krajiny

Ide o hodnoty celosvetového významu, keďže rozloha pralesov sa každým rokom na Zemi zmenšuje. Výhľady na ne máte aj z Vinianského hradu, pričom dovidíte až na Zemplínsku šíravu.

Preto možno neprekvapí, čo odznelo v Rádiu Slovensko, že pralesy sa aj u nás, samozrejme, musia chrániť: „Samotný vrch Vihorlat je pre turistov neprístupný. Nachádza sa v piatom stupni ochrany prírody.“

Na vrchol Vihorlatu (1075,5 m n. m.) sa teda dostanete iba s povolením a so sprievodom, alebo v rámci organizovaných výstupov. Vihorlat má až dva vrcholy na svojom hrebeni a vidíte odtiaľ až do Poľska, na Ukrajinu, do Maďarska, či dokonca do Rumunska, s ktorým nesusedíme, čo je výnimočný jav. Ide teda o miesto, odkiaľ dovidíte do tretej krajiny, čo je absolútna rarita aj v rámci európskeho a svetového porovnávania sa s inými krajinami.

Pylón na vrchole Vihorlatu

Na vyššom západnom vrchole Vihorlatu (výlet naň nájdete aj v archíve Televíkendu) je umiestnený mohutný železobetónový pylón z čias prvej Československej republiky.

Pralesové rezervácie sú slovenskou pýchou, keď sa do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO dostali až štyri lokality a o Karpatských bukových pralesoch si pozrite v archíve STVR aj dokumentárny film.

Tri z nich ležia v Národnom parku Poloniny: Stužica, Havešová a Rožok. Pritom v Národnej prírodnej rezervácii Havešová namerali dokonca ešte vyššiu výšku bukov až 58 metrov, ktoré sú najvyššími na svete. Richardov DEDEKER upozornil na ďalšiu vzácnosť, akú inde nenájdete a ide o svetovú raritu v rámci štvrtej lokality zapísanej v Zozname UNESCO, ktorou je samotný vrch Vihorlatu: „Za hlavný turistický vrchol Vihorlatského pohoria, ktorý je však dostupný na rozdiel od Vihorlatu, sa považuje Sninský kameň (1006 m n. m.), kde nájdete tzv. chodbové jaskyne. Vznikli tak, že keď tu boli ešte sopky a láva váľala stromy, ich kmeň sa obalil lávou. Po dlhom čase kmene stromov vyhnili a láva stuhla. Ostali tieto unikátne jaskynné chodby.“

Viac o vzácnych pralesoch na Slovensku a prírodných pamiatok sa dozviete z archívu STVR bez reklám a zadarmo.

25 50 75 90