Cyril prestal študovať vysokú školu a šiel za svojím snom. Stal sa majstrom kováčom

V Slovensku v obrazoch moderátor Michal Slanička pripomenul, že kedysi boli kováči aj alchymistami a liečiteľmi: „Dnes by sme k nim asi nešli si dať vytrhnúť zub ako kedysi.“

Osudový inzerát

Súčasný životný príbeh umeleckého kováča Cyrila Horáka z Ruskova pri Košiciach zobrazený v reportáži Slovenska v obrazoch začínal inak: „Ako osemročné dieťa som si rozžhavil sklenené tyčinky nad plynovým horákom a ohýbal som ich a tvaroval. Našťastie, keď rodičia neboli doma.“

Kováč Cyril Horák si myslí, že „každé dieťa si z plastelíny niečo tvaruje, alebo skladá skladačku,“ ale potom ho rodičia nasmerujú inam a tak aj on po štúdiu gymnázia začal študovať vysokú školu. Štúdium však opustil a kamarát mu ukázal inzerát, že hľadajú do výrobného družstva umeleckých kováčov: „Po pár týždňoch som im zavolal. Spýtali sa, či som umelecký kováč. Povedal som, že nie, ale že by som chcel byť.“

Ako sa to dá spraviť

Predtým jazdil ako dorastenec na koni. Chodil tam ešte podkúvač s prenosnou vyhňou. Na nej vyrábal podkovy. Dovolil mu, aby Cyril Horák skúšal ohýbať v prenosnej vyhni železo: „Urobil som si kutáč. Myslel som si, že ma nepríjmu s takouto praxou iba s tým, že chcem byť kováčom, ale prijali ma.“

Mal šťastie na staršieho kolegu, ktorý mu ukázal, ako sa čo robí: „Keď som videl kované výrobky zo železa, nechápal som, ako sa to dá spraviť. Keď som videl ten proces a grif prišiel časom s majstrovstvom, tak to mam nacvičené a ide to ľahko. Keď vymyslím niečo nové, treba sa s tým popasovať.“

Skoro dvadsať rokov pôsobil v košickej uličke historických remesiel, až sa Cyril Horák osamostatnil: „Vykryštalizovalo sa to do spolupráce s ÚĽUV-om (Ústredie ľudovo – umeleckej výroby), kam na výtvarnú komisiu predložím moje návrhy a oni ich schvália a potom na základe ich objednávky ich vyrábam.“

Baví ho pracovať na kovadline so žeravým železom v dielni pri dome v prírode v obci Ruskov pri Košiciach, kde buchot do kovadliny pripomína buchot srdca: „Nemám žiadneho šéfa a som sám sebe pánom, čo si užívam.“

K šťastiu teda nepotreboval ani vysokú školu, ale chytilo ho kováčske remeslo, o ktorom sa dozviete viac aj z archívu STVR bez reklám a zadarmo.

25 50 75 90