Na výlete objavíte spôsob, akým sa môžete zbaviť aj tých najväčších starostí

Bylinka divozel úhľadný patrí k najstarším liečivým rastlinám ľudstva, ale u nás sa vyskytuje vzácne. Spojená je so sedemnástym najvyšším vrchom Malých Karpát s Klokočom.

Nájdete ho nad obcou Doľany, o ktorej Jozef Mruškovič pre Televíkend prezradil: „Doľany bolo zemepánske mestečko, keďže malo výsady mesta. Doľany mali trhové právo a okrem národných kultúrnych pamiatok a dejateľov z bohatej histórie má aj vzácne prírodné bohatstvo.“

S turistickým batohom

Táto pezinská vinohradnícka oblasť je spojená s Huncokármi, o ktorých Zuzana Vaňková z OZ Potomkovia Huncokárov vysvetlila: „Huncokári sú nemecky hovoriace etnikum, koré prišlo do Malých Karpát a iných oblastí Slovenska na začiatku 18. storočia. Priniesli so sebou kultúru, tradície a venovali sa spracovaniu dreva, typické nárečie, zvyky a výstavbu.“

Pán Jozef Mruškovič z Dolian vysvetlil, ako sa z obce dostanete na Zabité, odktiaľ na Kolovrátok do sedla Uhliská a vyjdete na vrch Klokoč. Cesta tam a späť je dlhá 16,4 km a potrvá táto prechádzka 4:40 h: „Pri Pálffyovských rybníkoch na Zabitom, kde je zreštaurovaná horáreň a kedysi sa chovali pstruhy, boli tu liahne, môžete prísť autom, kde zaparkujete. Ďalej pôjdete len s turistickým batohom cez Solírov, kde je poľovnícky zámoček, potom na Kolovrátok a tam máme zrekonštruovanú huncokársku pivničku. Náš cieľ Klokoč musíte zažiť.“

Zatlčte svoj klinec

Dôvod, čo je na tejto huncokárskej trase také dôležité, s nadšením opísal turista a aktivista Július Bollardt: „Na vrchole Klokoča je osadený kríž. Je plný klincov. Každý, kto tu zatlčie svoj klinec do kríža, sa tak zbaví svojich najväčších starostí.“

Navyše, ako Július Bollardt zdôraznil, „Rastie tu divozel úhľadný, ktorý rastie aj inde, ale v takom množstve je to skutočne rarita“. Divozel úhľadný ľudia odpradávna využívajú na podporu činnosti mozgu, na čistenie krvi a listy na pokožku. Starovekí Gréci plsnaté listy byliny rozrezávali a používali ako knôty do lámp na svietenie. Ženy si listami potierali tvár, lebo vytváral rumenec a Rimanky využívali žlté farbivo z kvetov na farbenie vlasov.

Z pivničky je útuľňa

Po ceste tejto turistickej trasy narazíte na Huncokársku pivničku, ktorú inicioval Július Bollardt z prozaických dôvodov: „S manželkou sme turisti a chodíme po celom Slovensku. Vždy je problém v nepriazni počasia nájsť útulok a tak mi napadlo, že zrekonštruujeme polozbúranú pivničku.“

Dobrý nápad sa podarilo zrealizovať vďaka dobrovoľníkom, ktorý podľa Zuzany Vaňkovej pridali pomocnú ruku: „Na Kolovrátku ako huncokárskej lokalite sa tu nachádzali rodiny, ktoré odtiaľ v polovici 20. storočia odišli z lesa do doliny, časť týchto ľudí bola po druhej svetovej vojne vysídlená. Z tejto pivice existovala asi jedna tretina. Vďaka pánovi Bollardtovi a jeho manželke spolu s dobrovoľníkmi sa podarilo domurovať klenbovú časť, osadiť nové dvere, okienka a základný mobiliár, aby v prípade nepriazni počasia poslúžila ako útočisko pre turistov v núdzových prípadoch.“

Turistický čarovný svet

Navyše prišla pomocná ruka aj z Lesov SR, keď technik Michal Slávik z Lesnej správy Majdan pripomenul: „Pri zrekonštruovanej huncokárskej pivničke na Kolovrátku sme obnovili prameň studničky Jana.“

Oblasť vďaka obľúbenej cyklotrase sa stala rýchlo obľúbeným turistickým cieľom v smere na Klokoč. Tam, kde objavíte čarovný svet divozelu úhľadného a kríž plný klincov zo starostí, ktorých sa sem ľudia chodia zbavovať.

Viac uvidíte z videa, alebo z archívu STVR bez reklám a zadarmo.

25 50 75 90