Bobria rodina, ktorá roky patrila medzi vysokotatranské atrakcie, opustila Zelené pleso. Či dobrovoľne, alebo je za tým prírodný živel, skúmajú odborníci. Bobry na Zelenom plese doteraz patrili k výškovým rekordérom.
Bobor je nočný živočích, prísny vegetarián dosahujúci s chvostom až 135 centimetrov a hmotnosť do 30 kilogramov. Aj vysokotranskú rodinu o počte piatich jedincov turisti mohli sledovať neskoro večer, alebo skoro ráno.
Podľa chatára na Zelenom plese Tomáša Petríka môže byť za odchodom bobrej rodiny povodeň. „Buď ich spláchlo dole dolinou, pretože všetky hrádze na potoku im zmizli, alebo sa odsťahovali, lebo nemajú čo jesť," myslí si.
Vyťažili, čo sa dalo
Juraj Ksiažek z ochrany prírody tvrdí, že rodina sa pre nedostatok potravy odsťahovala nižšie zo Zeleného plesa do Zeleného potoka. „Nepribúdajú žiadne čerstvo zoťaté stromy, už ich teda skoro žiadne ani nemáme, pretože ich vyťažila táto partia zo Zeleného plesa," vysvetľuje.
Dôvodom odchodu bobrej rodiny z plesa môže byť aj úmrtie jedného z členov rodiny. Viac už v reportáži Ivany Ratkovskej.
Bobrom sa pod Tatrami všeobecne darí. Momentálne je v našich veľhorách okolo 60 rodín. Bobor bol na Slovensku v polovici 19. storočia považovaný za vyhynutý druh. Prvé správy o jeho návrate do slovenskej prírody boli z povodia Dunaja a Moravy. Druhá vetva jeho rozšírenia na Slovensko, v 80. rokoch minulého storočia, je z Poľska, hlavne po povodí riek Dunajec a Poprad, vďaka čomu sa bobor dostal okrem Tatier aj na Oravu či východné Slovensko.
Napriek tomu, že bobor je na území Tatranského národného parku už okolo 40 rokov, jeho výraznejšie aktivity na území TANAP-u evidujú ochranári iba v posledných rokoch. Dôvodom pomalšieho obsadzovania horských polôh je v porovnaní s nížinami menej pestrá ponuka potravy. Podľa riaditeľa TANAP-u Pavla Majka žiadny iný živočích nedokáže prispôsobiť prírodné prostredie svojim potrebám tak ako bobor a preto býva nositeľom mnohých pozitívnych zmien v krajine. "Spomenieme najmä zadržiavanie vlahy v území, splošťovanie povodňových vĺn, limitovanie erózie a podporu vzniku nových ekosystémov v krajine," uzavrel Majko.
(foto: TASR/AP, info: RTVS, TASR)