Záverečná etapa rekonštrukcie Bratislavského hradu priniesla unikátny archeologický nález v podobe drevozemného valu z 11. storočia. 16 driev nad sebou, každé brvno s priemerom 20 a viac centimetrov spolu vytvára val vysoký až 2,5 metra. Pre archeológov je to viac-menej zázrak - obyčajne sa totiž drevo bez stopy rozpadne. Pamiatku plánujú zrekonštruovať a sprístupniť verejnosti. Kedy by sa tak mohlo stať, sa dozviete v reportáži redaktorky Správ RTVS Eleny Senkovej.
Riaditeľ Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied Matej Ruttkay spolu s archeológom Mariánom Samuelom zdôraznili, že drevozemná hradba z Bratislavského hradu patrí k najlepšie zachovaným opevneniam z tejto doby v strednej Európe.
Hradba pravdepodobne ešte v 11. storočí zhorela a jej mohutná viacmetrová deštrukcia zásadne zmenila ráz terénu a vytvorila dnešný reliéf hradného kopca. "Podobný nález je v stredoeurópskom kontexte výnimočný, obdobný môže návštevník vidieť pod nádvorím Pražského hradu," komentoval Ruttkay.
Priblížili, že v období 11. storočia nebola Bratislava oveľa väčšia ako Hainburg, určite rozsiahlejšou bola v tomto období Nitra. Bratislava bola podľa archeológov v tomto čase významným župným uhorským centrom. Na hrade musela podľa ich slov sídliť významná vojenská posádka a istý čas aj posádka poľského vládcu Boleslava Chrabrého, ktorý toto územie na istý čas obsadil. Drevozemný val z dubového dreva bol na Slovensku prvým príkladom konzervácie zuhoľnateného dubového dreva.
(foto: TASR, info: RTVS, TASR)