Úvod Novinky Zaujímavosti

Prezident Rudolf Schuster pripravil švédskemu kráľovi stredovek

Hlavy štátov totiž v Šugove pasoval za kováčov.

Prezident Rudolf Schuster pripravil švédskemu kráľovi stredovek

V rokoch 1999 až 2004 bol hlavou štátu prezident SR Rudolf Schuster. Na Jednotke v relácii Dedovizeň vysvetlil svoj pôvod:

„V rodnom Medzeve pri Košiciach bola už viac ako pred 700 rokmi prvá vlna remeselníkov z Nemecka.“

Postupne prichádzali na pozvanie vtedajšieho kráľa Béla IV. ďalšie vlny nemeckých prisťahovalcov.

Otto-von-Habsburg-Schuster-Milan-Kapusta-TASR

Kováči a vodné hámre

Stavali vodné hámre po okolí, kde každá dolina mala vlastný zdroj vody na ich poháňanie:

„Vo vodných hámroch kuli kováči železo. Tento kraj sa preslávil železnými výrobkami po celom svete.“

Ešte kým pracoval Rudolf Schuster vo Východoslovenských železiarňach v Košiciach, podarilo sa mu vedenie podniku presvedčiť o potrebe záchrany vodného hámra.

Dnes je vodný hámor v Šugove posledným v Európe, ktorý pripomína pôvodné kováčske remeslo. Rudolf Schuster tu ukul rýľ aj s deväťdesiatročným predsedom Paneurópskej únie (na snímke hore) Ottom von Habsburgom:

„Keď som bol prezidentom, vodil som do Šugova hlavy štátov a pasoval ich za kováčov. Bol to pre nich veľký zážitok. Švédsky kráľ (na snímke dole) mi z lietadla poslal správu s poďakovaním, že vďaka mne zažil stredovek.“

švédsky-kráľ-Schuster-Milan-Kapusta-TASR

Dedičstvom je dobrodružstvo

Štyri generácie z Medzeva boli v priebehu storočia u toho istého indiánskeho kmeňa v Brazílii.

Cit pre dobrodružstvo zdedil po otcovi. Ten spolu s exprezidentovými strýkami v rokoch 1927 až 1928 pripravili prvý dokumentárny film o brazílskych indiánoch.

Neskôr tam prišiel po ich stopách Rudolf Schuster, ktorý sa do Brazílie k tomu istému kmeňu dostal aj tretíkrát so svojimi deťmi a štvrtýkrát s vnučkou:

„To som už mal 80 rokov, ale cítil som, že to zvládam,“ dodal so smiechom.

Celú zaujímavú reláciu Dedovizeň s exprezidentom SR Rudolfom Schusterom si môžete pozrieť z archívu RTVS bez reklám a zadarmo.

Foto: TASR

25 50 75 90