Z extrému do extrému. Vieme, ako sa končia naše novoročné predsavzatia

Fakt, že sa rozhodneme dať si trebárs novoročné predsavzatie, vychádza z podstaty správania nášho mozgu:

„Ľudský mozog má vo všeobecnosti rád nové začiatky.“

Na čo sú predsavzatia. Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Radšej postupné návyky

Preto ľudia začínajú so zmenami buď v pondelok, prvý deň v mesiaci, alebo na Nový rok.

Neuropsychológ Robert Krause na Rádiu Slovensko vysvetlil, že sa nič nestalo, ak sme mozog doteraz nepotešili žiadnou novoročnou zmenou:

„Dlhodobo je pre nás prospešné, aby sme si vytvárali postupné návyky a vyhli sa tak skákaniu z extrému do extrému.“

Na zmenu sa pripravme

Čiže, ak aj chceme mozog potešiť a niečo narýchlo zmeníme, viac spravíme, ak sa na to riadne pripravíme:

„Ak sme aj premeškali impulz na zmenu, môžeme sa pre ňu rozhodnúť kedykoľvek.“

Postupná zmena. Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Pointa je v tom, že ide „len a len“ o naše rozhodnutie:

„Nie je výzvou zmenu urobiť, ale zmenu udržať.“

Bez predsavzatí. Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Kedykoľvek je to možné

V skutočnosti nás totiž mozog odmení aj pri postupnej zmene:

„Sú ľudia, ktorí si vôbec nedávajú novoročné predsavzatia, lebo vedia, že zmenu môžu urobiť kedykoľvek – stačí sa pre ňu rozhodnúť.“

Koľko rozhodnutí? Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Neuropsychológ Robert Krause dokáže poradiť aj z archívu RTVS.

Platí, že každý človek je individuálna bytosť a iná rada mu pomôže, trebárs aj o predsavzatiach.

Kým jednému stačí jedno predsavzatie, iný si ich môže dať aj desať, či ďalší jednoducho urobí zmenu vo svojom živote bez ohľadu na dátum, čo je asi najistejšia cesta ako ho aj naplniť.

25 50 75 90