Cesta Jozefa Svobodu na post mafiánskeho bossa sa začala - podobne ako u mnohých ďalších - športom. Patril k zápasníkom, ktorí si už za komunistického režimu privyrábali silou. Začínal ako vyhadzovač v nočnom bare, kde sa stretávali viacerí budúci mafiáni a kde kšeftoval s takzvaným „úzkoprofilovým“ tovarom, ktorý sa dal získať len ilegálnym pašovaním. Jeho "veľká" chvíľa však nastala až po páde komunistického režimu v Československu v roku 1989 a návratom do Bratislavy z emigrácie vo Švédsku. Je pozoruhodné, že si okamžite vydobyl rešpekt ostatných, ako zmierovač a vyjednávač medzi mafiánskymi skupinami. S kým neuzavrel dohodu, obvykle dlho neprežil. Jozef Svoboda sa ako bývalý zápasník dobre poznal s Jozefom Surovčíkom a s ďalšími, ktorí už stihli rozvinúť svoje mafiánske aktivity. Obklopil sa skupinou kumpánov, s ktorými začali klasickým výpalníctvom, ale aj likvidáciou mafiánskej konkurencie. Stal sa spolumajiteľom viacerých hotelov a kaviarní. Zarábal aj na požičiavaní peňazí podnikateľom na vysoký úrok. Kto nevrátil peniaze v dohodnutom termíne, mal problémy. Istý čas ho dokonca zaraďovali do tridsiatky najväčších slovenských boháčov. Jeho aktivity a kontakty boli veľmi široké predovšetkým v oblasti hazardných hier, najmä cez spoločnosť Casino Forum, ale pôsobil aj v iných spoločnostiach. Jozef Svoboda sa vypracoval medzi tzv. biele goliere. Športu zostal Svoboda verný, využil ho aj na prienik do spoločenskej smotánky. Jozef Svoboda bol jediný z mafiánskych bossov, čo sa pretlačil až do VIP lóže Športového klubu Slovan Bratislava. Pôsobil tu v dozornej rade a bol aj členom výkonného výboru. Vo VIP lóži si robil užitočné známosti, medziiným s nechvalne známym ministrom za HZDS a autorom pochybných zmeniek Duckým, tiež s Ľudovítom Hudekom, ministrom vnútra za HZDS, či dokonca aj s vtedajším prezidentom Gašparovičom. Jozef Svoboda využíval na svoje podnikanie peniaze, silu a najmä - podvody. Napokon aj on skončil násilnou smrťou na mafiánskeho bossa tej doby v rekordne vysokom veku 48 rokov. Už na pohrebe sa jeho manželke namiesto kondolencií pripomínali tí, ktorým dlhoval veľké čiastky.