Téma: Od Stalina k Havlovi Pozvaný: Pavel Kohout Diskusia bude na témy: Ako sa po vojne stal z mladého človeka komunista? Už pred februárom 1948 používali komunisti násilie. Neprekážalo? Ako sa dalo ostať v strane po procesoch v 50. rokoch? Čo viedlo k prečítaniu Solženicinovho protestného listu v roku 1967? Normalizácia a zakázaný autor Autorský podiel na Charte 77 Emigrácia do Viedne a November 1989 Pohľad na dnešné Česko a Slovensko Moderátor: Štefan Hríb Do debaty sa môžete zapojiť aj vy, ak nám na adresu podlampou@stv.sk pošlete svoje názory a pripomienky. ------------------------------------------------------------------------------- Rešerš ako východisko k téme: Pavel Kohout (* 20. júl 1928, Praha) je český básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ a významný spisovateľ samizdatu a exilu. Kohout prešiel osobnostným vývojom od počiatočnej bezvýhradnej podpory stalinizmu, cez postupné vytriezvenie, až po účasť na Pražskej jari a nútený odchod do exilu v 70. rokoch, pričom patril vždy medzi najaktívnejších v danom prúde. Narodil sa v Prahe, kde v roku 1947 maturoval na reálnom gymnáziu. V tom čase bol presvedčeným komunistom, patril k takzvanému „kultúrnemu kádru“ komunistickej strany, z čoho mu plynul rýchly kariérny postup (v roku 1949 ako dvadsaťjedenročný pracoval ako kultúrny atašé v Moskve a medzi rokmi 1950 a 1952 bol šéfredaktorom humoristického časopisu Dikobraz). V roku 1952 dokončil štúdium estetiky a divadelnej vedy na Univerzite Karlovej v Prahe. Onedlho začal literárne tvoriť (v duchu budovateľského nadšenia – drámu a poéziu). Doteraz napísal asi 45 divadelných hier – aktoviek a adaptácií. Od roku 1957 bol spisovateľom z povolania, spolupracoval s rôznymi divadlami a začínal sa prikláňať k reformným komunistom. V júli 1967 na IV. zjazde československých spisovateľov demonštratívne prečítal Solženicynov protestný list adresovaný zjazdu sovietskych spisovateľov, čím dovŕšil svoj obrat na kritika režimu. Podporoval Pražskú jar, za čo sa v 70. rokoch ocitol na indexe a jeho diela boli cenzurované (Kohoutove nepriateľstvo k režimu sa týmto ešte prehĺbilo). Stál pri zrode Charty 77, za čo bol ŠTB otvorene šikanovaný a v roku 1978 donútený emigrovať. Usadil sa v Rakúsku a aj dnes žije striedavo tam a v Česku. Jeho manželka je scenáristka a spisovateľka Jelena Mašínová. Dcéra Tereza Boučková je tiež spisovateľkou. , Téma: Od Stalina k Havlovi Pozvaný: Pavel Kohout Diskusia bude na témy: Ako sa po vojne stal z mladého človeka komunista? Už pred februárom 1948 používali komunisti násilie. Neprekážalo? Ako sa dalo ostať v strane po procesoch v 50. rokoch? Čo viedlo k prečítaniu Solženicinovho protestného listu v roku 1967? Normalizácia a zakázaný autor Autorský podiel na Charte 77 Emigrácia do Viedne a November 1989 Pohľad na dnešné Česko a Slovensko Moderátor: Štefan Hríb Do debaty sa môžete zapojiť aj vy, ak nám na adresu podlampou@stv.sk pošlete svoje názory a pripomienky. ------------------------------------------------------------------------------- Rešerš ako východisko k téme: Pavel Kohout (* 20. júl 1928, Praha) je český básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ a významný spisovateľ samizdatu a exilu. Kohout prešiel osobnostným vývojom od počiatočnej bezvýhradnej podpory stalinizmu, cez postupné vytriezvenie, až po účasť na Pražskej jari a nútený odchod do exilu v 70. rokoch, pričom patril vždy medzi najaktívnejších v danom prúde. Narodil sa v Prahe, kde v roku 1947 maturoval na reálnom gymnáziu. V tom čase bol presvedčeným komunistom, patril k takzvanému „kultúrnemu kádru“ komunistickej strany, z čoho mu plynul rýchly kariérny postup (v roku 1949 ako dvadsaťjedenročný pracoval ako kultúrny atašé v Moskve a medzi rokmi 1950 a 1952 bol šéfredaktorom humoristického časopisu Dikobraz). V roku 1952 dokončil štúdium estetiky a divadelnej vedy na Univerzite Karlovej v Prahe. Onedlho začal literárne tvoriť (v duchu budovateľského nadšenia – drámu a poéziu). Doteraz napísal asi 45 divadelných hier – aktoviek a adaptácií. Od roku 1957 bol spisovateľom z povolania, spolupracoval s rôznymi divadlami a začínal sa prikláňať k reformným komunistom. V júli 1967 na IV. zjazde československých spisovateľov demonštratívne prečítal Solženicynov protestný list adresovaný zjazdu sovietskych spisovateľov, čím dovŕšil svoj obrat na kritika režimu. Podporoval Pražskú jar, za čo sa v 70. rokoch ocitol na indexe a jeho diela boli cenzurované (Kohoutove nepriateľstvo k režimu sa týmto ešte prehĺbilo). Stál pri zrode Charty 77, za čo bol ŠTB otvorene šikanovaný a v roku 1978 donútený emigrovať. Usadil sa v Rakúsku a aj dnes žije striedavo tam a v Česku. Jeho manželka je scenáristka a spisovateľka Jelena Mašínová. Dcéra Tereza Boučková je tiež spisovateľkou.