Pod lampou

Európska tvorba
Téma: Vianoce 2014 Rešerš ako východisko k téme: Vianoce alebo vianočné sviatky (skrátene Sviatky sú najmä sviatky pokoja a lásky a pôvodne len kresťanské sviatky narodenia Ježiša Krista, dnes aj všeobecne v rovnakom období slávené sviatky pokoja a mieru. Presnejšie sa Vianocami rozumie niektorý alebo niektoré z nasledujúcich významov: • a) sviatok v deň narodenia Ježiša Krista, t. j. sviatok 25. decembra (do 4. storočia po Kr. sa narodenie Krista oslavovalo 6. januára), prípadne vrátane (najmä večera) 24. decembra; synonymá sú Narodenie Ježiša Krista, Narodenie Pána, slávnosť Narodenia Pána, sviatok Narodenia Pána, Božie narodenie, sviatok Božieho narodenia, Prvý sviatok vianočný, zastarano Boží hod, Svätá noc; • b) sviatok od večera 24. decembra (Štedrý večer) do 27. decembra alebo len do 26. decembra; • c) vianočné obdobie, t. j.: i) v rímskokatolíckej cirkvi v užšom zmysle: obdobie zahŕňajúce všetky dni od Štedrého večera do nedele nasledujúcej po Troch kráľoch (alebo nepresne len do Troch kráľov), pričom do 2. vatikánskeho koncilu vianočné obdobie trvalo až do 2. februára (Hromnice) ii) v rímskokatolíckej cirkvi v širšom zmysle: ako i) plus advent iii) v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi obdobie od 20. decembra (predsviatok Narodenia Ježiša Krista) do 31. decembra (odovzdanie sviatku) Deň pred sviatkom sa zachováva prísny pôst (ak nie je sobota alebo nedeľa). V tento deň sa ráno slávia kráľovské hodinky (cárske časy) s čítaním žalmov, starozákonných čítaní, apoštolských čítaní a evanjelií, ktoré sa viažu k tomuto sviatku. Podvečer alebo poobede sa slávi veľká večiereň s liturgiou svätého Bazila Veľkého, počas ktorej sa číta osem starozákonných čítaní, ktoré predpovedajú alebo ohlasujú Kristovo narodenie. Neskoro večer sa potom slávi veľké povečerie, na konci ktorého sa koná litia – posvätenie chlebov, pšenice, vína a oleja. Tie sa potom rozdávajú veriacim na utierni alebo po liturgii. Jeho charakteristickým spevom je S nami Boh!, vybrané verše z knihy proroka Izaiáša. Niekde sa spolu s povečerím slávi hneď aj utiereň, inde sa utiereň slávi až 25. decembra ráno. Diskusia bude na témy: Čo sú dnes Vianoce? V čom je ten starý príbeh aktuálny v roku 2014? Aké je miesto náboženstva a cirkvi v súčasnom svete? Čo je pre vás osobne láska?
Pomoc Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Archív - zvoľte dátum

Téma: Od Stalina k Havlovi Pozvaný: Pavel Kohout Diskusia bude na témy: Ako sa po vojne stal z mladého človeka komunista? Už pred februárom 1948 používali komunisti násilie. Neprekážalo? Ako sa dalo ostať v strane po procesoch v 50. rokoch? Čo viedlo k prečítaniu Solženicinovho protestného listu v roku 1967? Normalizácia a zakázaný autor Autorský podiel na Charte 77 Emigrácia do Viedne a November 1989 Pohľad na dnešné Česko a Slovensko Moderátor: Štefan Hríb Do debaty sa môžete zapojiť aj vy, ak nám na adresu podlampou@stv.sk pošlete svoje názory a pripomienky. ------------------------------------------------------------------------------- Rešerš ako východisko k téme: Pavel Kohout (* 20. júl 1928, Praha) je český básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ a významný spisovateľ samizdatu a exilu. Kohout prešiel osobnostným vývojom od počiatočnej bezvýhradnej podpory stalinizmu, cez postupné vytriezvenie, až po účasť na Pražskej jari a nútený odchod do exilu v 70. rokoch, pričom patril vždy medzi najaktívnejších v danom prúde. Narodil sa v Prahe, kde v roku 1947 maturoval na reálnom gymnáziu. V tom čase bol presvedčeným komunistom, patril k takzvanému „kultúrnemu kádru“ komunistickej strany, z čoho mu plynul rýchly kariérny postup (v roku 1949 ako dvadsaťjedenročný pracoval ako kultúrny atašé v Moskve a medzi rokmi 1950 a 1952 bol šéfredaktorom humoristického časopisu Dikobraz). V roku 1952 dokončil štúdium estetiky a divadelnej vedy na Univerzite Karlovej v Prahe. Onedlho začal literárne tvoriť (v duchu budovateľského nadšenia – drámu a poéziu). Doteraz napísal asi 45 divadelných hier – aktoviek a adaptácií. Od roku 1957 bol spisovateľom z povolania, spolupracoval s rôznymi divadlami a začínal sa prikláňať k reformným komunistom. V júli 1967 na IV. zjazde československých spisovateľov demonštratívne prečítal Solženicynov protestný list adresovaný zjazdu sovietskych spisovateľov, čím dovŕšil svoj obrat na kritika režimu. Podporoval Pražskú jar, za čo sa v 70. rokoch ocitol na indexe a jeho diela boli cenzurované (Kohoutove nepriateľstvo k režimu sa týmto ešte prehĺbilo). Stál pri zrode Charty 77, za čo bol ŠTB otvorene šikanovaný a v roku 1978 donútený emigrovať. Usadil sa v Rakúsku a aj dnes žije striedavo tam a v Česku. Jeho manželka je scenáristka a spisovateľka Jelena Mašínová. Dcéra Tereza Boučková je tiež spisovateľkou. , Téma: Od Stalina k Havlovi Pozvaný: Pavel Kohout Diskusia bude na témy: Ako sa po vojne stal z mladého človeka komunista? Už pred februárom 1948 používali komunisti násilie. Neprekážalo? Ako sa dalo ostať v strane po procesoch v 50. rokoch? Čo viedlo k prečítaniu Solženicinovho protestného listu v roku 1967? Normalizácia a zakázaný autor Autorský podiel na Charte 77 Emigrácia do Viedne a November 1989 Pohľad na dnešné Česko a Slovensko Moderátor: Štefan Hríb Do debaty sa môžete zapojiť aj vy, ak nám na adresu podlampou@stv.sk pošlete svoje názory a pripomienky. ------------------------------------------------------------------------------- Rešerš ako východisko k téme: Pavel Kohout (* 20. júl 1928, Praha) je český básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ a významný spisovateľ samizdatu a exilu. Kohout prešiel osobnostným vývojom od počiatočnej bezvýhradnej podpory stalinizmu, cez postupné vytriezvenie, až po účasť na Pražskej jari a nútený odchod do exilu v 70. rokoch, pričom patril vždy medzi najaktívnejších v danom prúde. Narodil sa v Prahe, kde v roku 1947 maturoval na reálnom gymnáziu. V tom čase bol presvedčeným komunistom, patril k takzvanému „kultúrnemu kádru“ komunistickej strany, z čoho mu plynul rýchly kariérny postup (v roku 1949 ako dvadsaťjedenročný pracoval ako kultúrny atašé v Moskve a medzi rokmi 1950 a 1952 bol šéfredaktorom humoristického časopisu Dikobraz). V roku 1952 dokončil štúdium estetiky a divadelnej vedy na Univerzite Karlovej v Prahe. Onedlho začal literárne tvoriť (v duchu budovateľského nadšenia – drámu a poéziu). Doteraz napísal asi 45 divadelných hier – aktoviek a adaptácií. Od roku 1957 bol spisovateľom z povolania, spolupracoval s rôznymi divadlami a začínal sa prikláňať k reformným komunistom. V júli 1967 na IV. zjazde československých spisovateľov demonštratívne prečítal Solženicynov protestný list adresovaný zjazdu sovietskych spisovateľov, čím dovŕšil svoj obrat na kritika režimu. Podporoval Pražskú jar, za čo sa v 70. rokoch ocitol na indexe a jeho diela boli cenzurované (Kohoutove nepriateľstvo k režimu sa týmto ešte prehĺbilo). Stál pri zrode Charty 77, za čo bol ŠTB otvorene šikanovaný a v roku 1978 donútený emigrovať. Usadil sa v Rakúsku a aj dnes žije striedavo tam a v Česku. Jeho manželka je scenáristka a spisovateľka Jelena Mašínová. Dcéra Tereza Boučková je tiež spisovateľkou.

Archív - zvoľte dátum