Ak sa pozrieme na mapu Európy, Grécko je na nej vždy zobrazené, ale je jej krajnou časťou. Je vpravo dole a je jasné, že je skôr stredomorskou, či východoeurópskou krajinou. Grécko však bolo vždy vnímané ako súčasť európskej paradigmy a v súvislosti s koreňmi európskej civilizácie, pri ich skúmaní sa vždy dostaneme k Platónovi a Aristotelovi. Na druhej strane naša spoločná história v rámci 20. storočia jasne ilustruje, že Grécko bolo výnimkou, čo sa týka politickej mapy súčasnej Európy. Grécko je jediná krajina Balkánu, ktorá patrí politicky k Západu. Takže toto napätie, kam vlastne patrí, je otázkou, ktorú je potrebné položiť samotným Grékom, ale stáva sa, že do krajiny prichádzajú ľudia z iného prostredia a majú už vopred vytvorenú predstavu, podľa ktorej táto krajina patrí alebo nepatrí k Západu, čo situáciu ešte sťažuje. Polymeris Voglis, profesor histórie na univerzite v Tesálii. Kostis Karpozilos, Riaditeľ aténskeho archívu súčasných dejín