Podľa najcitovanejšieho svetového rebríčka vnímania korupcie od Transparency International skončilo v roku 2014 Slovensko na 54. mieste zo 175 krajín. Ide o zlepšenie o šesť miest oproti roku 2013 (berúc do úvahy mierne nižší počet hodnotených štátov v rebríčku tento rok). Je to ale šieste najhoršie umiestnenie z krajín Európskej únie, keď za nami skončili len Chorvátsko, Taliansko, Rumunsko, Bulharsko a Grécko. Ako teda v takomto prostredí prevádzkovať funkčný štát, ako presvedčiť ľudí, že sa oplatí byť čestnými a pracovať, že štát sme my a nie neznáme firmy? Ako uveriť, že politici sú predstaviteľmi občanov a nie korupčníkov? Budeme hovoriť o tom, ako korupcia ničí nie iba slovenskú spoločnosť, naše vnímanie politiky, ekonomiky a kultúry, ale ako v konečnom dôsledku ohrozuje existenciu štátu radikálnou nedôverou voči jeho predstaviteľom a radikalizáciou verejnosti. Podľa bulharského intelektuála Krasteva, ktorý hovorí o zmene korupčných spôsobov so zmenou režimu, sa ekonomika založená na známostiach čiastočne zmenila na ekonomiku uplácania. Výhody si dnes môžeme kúpiť, ale stále záleží aj na tom, s kým sa poznáme, kde koho máme. Práve tradícia známostí, hlboko zakorenená v našej spoločnosti, prispieva k tomu, že sa dnes s privretým okom pozeráme na isté formy korupcie, zatiaľ čo odsudzujeme iné. Posudzovanie korupcie sa mení a ťažko ho presne zmerať či opísať. Nestačia na to prieskumy verejnej mienky, na základe ktorých by sme jednoducho porovnali obdobie pred a po roku 1989. Hosťami Michala Havrana sú - Tom Nicholson, novinár, Matej Kurian, Nadácia Zastavme Korupciu a Tibor Gašpar, prezident PZ SR