Katarína Ráczová-Lokšová bola v druhej polovici 20. storočia osamelou pútničkou na planši v histórii slovenského ako aj československého šermu. Vrcholom jej kariéry bol zisk striebornej medaily vo fleurete na majstrovstvách sveta 1978 v Hamburgu. Na svetovej univerziáde 1977 získala zlatú medailu, na olympijských hrách v Moskve siedme miesto(1980), predtým v Mníchove (1972) skončila jedenásta a Montreale (1976) postúpila do semifinále. Katarína Ráczová sa vrcholovému športu venovala 15 rokov. Počas svojej dlhej kariéry sa 13-krát stala majsterkou ČSSR. Vrcholovému športu sa pritom venovala popri náročnom vysokoškolskom štúdiu farmácie. Po skončení športovej kariéry začala v Bratislave trénovať nové šermiarske nádeje. Zakladala slovenský Klub fair play a stala sa národnou ambasádorkou pre šport, toleranciu a fair play Rady Európy.