Každá rodina je niečím špecifická a nie je to inak ani u rodiny Kohutiarovej, ktorá má 7 detí vo veku od 18 – 4 rokov. Rodina žila štyri roky v Bratislave, potom v Galante a pol roka uplynulo odkedy bývajú vo svojom vlastnom rodinnom dome v Cíferi, ktorý ešte stále dokončujú, podľa toho, ako im vychádzajú peniaze. Je nevšedná nielen veľkým počtom detí, ale tiež samotnými rodičmi. Tí sú na jednej strane absolútne protikladní – Mária je tak trochu „šialenec“ ako sama o sebe s úsmevom hovorí a Milan je zasa rozvážny, racionálny typ muža. Na druhej strane sa tieto protiklady natoľko priťahujú, že dokážu žiť v symbióze a zhode pretože sa rešpektujú a prijímajú sa takí akí sú. Ich vzájomný vzťah je založený na viere a dôvere a v tomto duchu vychovávajú aj svoje deti. Každé z nich je ale iné – niektoré spomalené, iné až príliš živé, jeden syn má poruchu sluchu, druhý rečovú vadu, najstarší Aspergerov syndróm, no zmes všetkých týchto nedokonalostí je vyvážená ich nadaním, dobroprajnosťou či zvedavosťou v poznávaní sveta okolo.