Olja a Ján sú mladí výtvarníci pochádzajúci zo Srbska. Olja z Nového Sadu a Ján je potomok Slovákov z oblasti Vojvodiny, ktorí odišli na Dolnú zem v 17. storočí za prácou a pochádza priamo z Báčskeho Petrovca. Aj keď mali Olja a Ján možnosť stretnúť sa ešte pokiaľ žili obaja v Srbsku, paradoxne sa prvýkrát stretli až na autobusovej zastávke, keď Srbsko opúšťali a išli študovať do Bratislavy. Dnes sú obidvaja učiteľmi na umeleckých školách, vystavujú svoje práce, neustále tvoria a bez toho nevedia žiť. Uživiť sa ako výtvarník na slovenskom trhu je nesmierne zložité a tomu museli prispôsobiť aj celé fungovanie svojej rodiny. Majú jedinú dcéru Lotu, ktorá je druháčkou a o druhom dieťati zatiaľ ani neuvažujú. Finančne si nevedia predstaviť, že by mali mať ešte druhé dieťa. Myslia si, že by mu nevedeli zabezpečiť to isté, čo dožičili svojej prvej dcére. A nepovažujú za správne mať deti len preto, že sa ľahko robia a že sa „ nejako sami “ navzájom vychovajú. No má to aj druhú stranu. Obidvaja ako aktívni výtvarníci, potrebujú mať čas na svoju prácu, na svoje myšlienky, potrebujú priestor na svoje umelecké vyjadrenie. Lota je pre nich síce úžasným človekom, ktorí napĺňa ich život a robí každý deň iným, je najdokonalejším umeleckým dielom, ktoré spolu vytvorili. No ich robí šťastnými nielen spokojná rodina, ale aj možnosť vlastnej sebarealizácie. , Olja a Ján sú mladí výtvarníci pochádzajúci zo Srbska. Olja z Nového Sadu a Ján je potomok Slovákov z oblasti Vojvodiny, ktorí odišli na Dolnú zem v 17. storočí za prácou a pochádza priamo z Báčskeho Petrovca. Aj keď mali Olja a Ján možnosť stretnúť sa ešte pokiaľ žili obaja v Srbsku, paradoxne sa prvýkrát stretli až na autobusovej zastávke, keď Srbsko opúšťali a išli študovať do Bratislavy. Dnes sú obidvaja učiteľmi na umeleckých školách, vystavujú svoje práce, neustále tvoria a bez toho nevedia žiť. Uživiť sa ako výtvarník na slovenskom trhu je nesmierne zložité a tomu museli prispôsobiť aj celé fungovanie svojej rodiny. Majú jedinú dcéru Lotu, ktorá je druháčkou a o druhom dieťati zatiaľ ani neuvažujú. Finančne si nevedia predstaviť, že by mali mať ešte druhé dieťa. Myslia si, že by mu nevedeli zabezpečiť to isté, čo dožičili svojej prvej dcére. A nepovažujú za správne mať deti len preto, že sa ľahko robia a že sa „ nejako sami “ navzájom vychovajú. No má to aj druhú stranu. Obidvaja ako aktívni výtvarníci, potrebujú mať čas na svoju prácu, na svoje myšlienky, potrebujú priestor na svoje umelecké vyjadrenie. Lota je pre nich síce úžasným človekom, ktorí napĺňa ich život a robí každý deň iným, je najdokonalejším umeleckým dielom, ktoré spolu vytvorili. No ich robí šťastnými nielen spokojná rodina, ale aj možnosť vlastnej sebarealizácie.