Rodina Bočáková začína svoj bežný deň kŕmením a venčením svojich desiatich psov. Po návrate zo školy a práce pokračujú ďalej. Radovan, otec rodiny, sa necíti byť obmedzovaný týmito povinnosťami. Ku psom ho totiž viedol jeho otec, ktorý v roku 1976 založil chovnú stanicu afganských chrtov a chrtom sa venuje už viac ako 40 rokov. Manželka spočiatku žiadneho psa v byte nechcela, no časom ustúpila najmä kvôli ich synovi, ktorý bol jedináčikom. Z bežnej záľuby mať psa, sa Bočákovcom časom podarilo vytvoriť medzinárodne uznávanú chovnú stanicu Ruských Barzojov. Samozrejme to si vyžaduje čas a úsilie celej rodiny. Potrebná je nielen každodenná starostlivosť o zvieratá, kŕmenie, venčenie, ale aj prípravy na rôzne súťaže a výstavy. Bez nich by sa o ich vzácnych psoch nikto nedozvedel a nebolo by možné napredovať v budovaní psej rodinky. Keď však chcú, aby ich psy prinášali domov tituly, je to časovo aj finančne náročne. Samozrejme s medzinárodnými oceneniami sa ich psy zhodnocujú. „Jasné, mohla by som mať kabelky, kožuchy, topánky, ale ja to nechcem, ja chcem radšej ďalšieho barzoja, alebo aby sa tie naše mali dobre. Syna v žiadnom prípade neobmedzujeme v ničom. Radšej sa uskromním ja s manželom. Chceme, aby sa mal náš syn a naše psy dobre,“ vraví Zdenka. Pre Bočákovcov sú teda psy súčasťou ich rodiny už niekoľko rokov. Už veľakrát sa presvedčili, že to nie je len o obývačke obsypanej víťaznými trofejami svojich šampiónov. Psy im pomohli prejsť aj neľahkými životnými udalosťami a možno aj preto ich vnímajú ako ďalších členov svojej Famílie.