Juliana stretla Mareka počas svojich umeleckých rezidencií, keď spolupracovala s Periférnym centrom v Dúbravici. Marek tam vtedy spolu s Andrejom Poliakom vytváral sochy a pomáhal s technickou realizáciou rôznych objektov. Dlho sa iba spoznávali a po rokoch sa niečo zmenilo. Juliana precestovala ako umelkyňa skoro celý svet, ako víťazka súťaže Maľba roka 2007 bola na mnohých umeleckých stážach, cestovala po Európe, Ázii, vystavovala, kreslila, skicovala svoje pozorovania a svoj život. Potom prišla opäť na Slovensko, opäť v Dúbravici stretla Mareka a ten jej porozprával o tom ako pokračuje rekonštrukcia jeho starého kamenného domu, ktorý bude nielen miestom na bývanie, ale aj umeleckým ateliérom. Išla sa pozrieť a zamilovala sa nielen do jeho vízie, ale aj do krajiny, kde Marek žije. Pochodila exotiku, ďaleké krajiny a uprostred Slovenska v Hontianskych Trsťanoch našla to, čo hľadala, muža, dom a svoje sny. Odvtedy žijú a tvoria spolu, sú prepletení hmotou, materiálom, nápadmi, spoločnými myšlienkami a láskou k svojmu synovi Lukášovi. Juliana maľuje po nociach, keď je tma a krajina spí. Jej tvorba sa posunula od kvetov a krajiny k záznamníku pocitov, aké to je byť matkou a aký je svet podľa Lukyho. Jej najnovšia výstava "Dreams of Luka" predstavuje tvorbu Juliany inšpirovanú dlhými vychádzkami do lesa, ktoré za posledný rok absolvovala so svojím synom v nosiči. Luka spal a možno sníval práve o tom, čo my dnes vidíme na jej obrazoch – o zvieratách aj rastlinách, ktoré sa mu vryli hlboko do podvedomia, odkiaľ pravdepodobne už nikdy nezmiznú.