Len málokto si vie predstaviť a už vôbec nie precítiť bolesť druhého človeka zo straty domova. Rodina ukrajinskej matky Yulii Pisetskej ho so svojimi piatimi deťmi stratila dvakrát. Prvý raz počas občianskej vojny v Sýrii, odkiaľ bol jej manžel a o 11 rokov neskôr, keď Ukrajinu začali okupovať ruské vojská. Keď jej muž zahynul, vrátila sa domov a žila so svojimi rodičmi v Záporoží, ktorí ju prichýlili aj so synmi a dcérami. No Záporožie sa neskôr stalo frontovou líniou s hrozbou výbuchu jadrovej elektrárne. Vedeli, že musia odísť, situácia bola čoraz horšia a tak rodina postupne emigrovala. Najprv odišli deti za svojím najstarším bratom, ktorý na Slovensku študoval. Neskôr za nimi prišla aj Yulia so svojou mamou. Bolo ťažké všetko nechať tak, všetko opustiť, opäť všetko stratiť. Nemali nič, prišli len s niekoľkými igelitkami, no zachránili si to najdôležitejšie čo mali, svoje vlastné životy. Ich príchod na Slovensko bol zložitý a ťažký. Nočné mory ich budú ešte dlho prenasledovať a to, čím prešli si ponesú po celý život. Dnes žijú v Bratislave, ich ďalší osud však zostáva aj naďalej otvorený a nikto nevie, čo bude ďalej. Veríme však, že pomoc z našej strany im bude vždy nablízku a ľahšie tak prekonajú najťažšie chvíle svojho života.