Ukrajinská speváčka a pedagogička Mila Medvedovská utiekla z Dnipra pred ruskou inváziou spolu so svojou dcérou Milaniou. Namierené mali na Cyprus, kde sa o ich prijatie a bezpečnosť mal postarať manželov kamarát z detstva. Počas zastávky na Slovensku sa ich však nakrátko ujala jedna rodina, s ktorou sa poznali ich známi. Mile sa zapáčil náš kraj, príroda i ľudia s ktorými sa stretla, pretože jej pripomínali rodnú Ukrajinu. Prvýkrát v živote urobila vlastné rozhodnutie a zostala aj s dcérkou na Slovensku. Manžel Andrej napokon s jej názorom súhlasil. Bola ochotná vzdať sa doterajšej kariéry speváčky a robiť akúkoľvek manuálnu prácu, len aby jej dcéra žila pokojne, mohla sa vzdelávať a žiť v bezpečí. Celkom náhodne, na jednom koncerte, stretla skladateľa a klavíristu Daniela Špinera. Keď spoznali bližšie svoje umelecké a tvorivé kvality, rozhodli sa pre spoluprácu. Dnes aranžujú a tvoria piesne v spoločnom programe, inšpirované ukrajinskými a slovenskými ľudovými melódiami. Ale aký bol život speváčky, tanečníčky a neskôr pedagogičky spevu, počas jej života na Ukrajine? Ako ju zasiahla tragédia, keď jej rodina prišla o prvorodeného syna Míšu? Ako sa jej podarilo znovu nachádzať zmysel života? Milin životný príbeh, hĺbka jej myšlienok i obsah piesní, vedú človeka k zamysleniu nad životom jednotlivca v čase, keď mu nečakane do života vstúpia tragické udalosti. Milu to naučilo nevzdávať sa a po dlhšom období prázdnoty, znova nachádzať dobro v ľuďoch, dôverovať životu a to jej, ako sama hovorí, dodáva pocit prijatia, naplnenia a možno aj užitočnosti.