Klaudia a Matúš boli ako najlepší kamaráti v dennom kontakte. Keď sa Klaudii rozpadol vzťah, začala mať samovražedné sklony a depresívne stavy, ku ktorým inklinovala už od detstva. No Matúš jej bol veľkou oporou. Neskôr, keď bol nezadaný už aj on, tak si uvedomili, že sa vlastne majú radi a chcú byť spolu. Klaudia veľmi rýchlo začala vnímať, že je to ten pravý muž a chce si s ním založiť rodinu. Keď sa im podarilo počať bábätko, mali veľkú radosť. Žiaľ, o svoje prvé dieťatko prišli, spoločne prekonávali bolesť a stáli jeden pri druhom. O tri mesiace Klaudia znova otehotnela, tentokrát však jej tehotenstvo sprevádzal strach, či dieťa vôbec vynosí. Začali sa u nej prejavovať panické ataky. Keď však videli prvé sono, ktoré potvrdilo, že bábätko je v poriadku, mali sa znova na čo tešiť, zasnúbili sa a pripravovali sa na príchod svojho dievčatka. No keď sa Malvínka narodila, neprišiel očakávaný nával šťastia a lásky, ktorý Klaudia predpokladala, že prirodzene nastane. Malá nechcela piť materské mlieko, akonáhle si ju privinula, začala plakať. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa Klaudia stále viac cítila ako zlá matka, ktorá jednoducho nezvládne svoju úlohu. Postupne si začala uvedomovať, že má vážny problém a musí vyhľadať psychiatrickú pomoc. Paradoxne, už po dvoch sedeniach sa cítila oveľa lepšie, s Malvínkou si zvykli na spoločný režim a veci sa začali meniť k lepšiemu. Neskôr dostala zaujímavú pracovnú ponuku a tak malá išla do jaslí. Dodnes sa jej tam veľmi páči a Klaudia má opäť pocit naplnenia. I keď stále bojuje so svojimi psychickými ťažkosťami, chodí na terapie a berie lieky, v rodine funguje všetko tak ako má. Prostredníctvom sociálnych sietí sa snaží šíriť osvetu o popôrodnej depresii a bojuje s predsudkami ľudí, ktorí nechápu o čo ide.