Crohnova choroba patrí medzi zápalové ochorenia čriev, a najčastejšie postihuje koniec tenkého čreva a hrubé črevo. IBD (Inflammatory bowel disesase, anglická skratka) po prvýkrát popísali v roku 1933 americkí lekári Crohn, Ginsburg a Oppenheimer a po prvom z nich sa postupne začala nazývať. Príčina Crohnovej choroby nie je celkom známa. Ide zrejme o nešťastnú kombináciu vrodených dedičných dispozícií, nepriaznivé pôsobenie životného štýlu, stresov a okolia, výsledkom čoho je nahromadenie inak neškodných baktérií v stene čreva, vyvolanie zápalu sliznice a neskôr aj celej steny a okolia. Popredný gastroenterológ profesor MUDr. Tibor Hlavatý, PhD. uvádza, že sprievodným javom býva pravdepodobne aj oslabenie imunitnej reakcie v sliznici čreva, ktorá ho “neubráni” pred prenikaním baktérií cez slizničnú bariéru. V súčasnosti prebiehajú mnohé výskumy genetických aj enviromentálnych príčin ochorenia. Zistilo sa, že pacienti s Crohnovou chorobou v porovnaní so zdravými rovesníkmi oveľa častejšie fajčili, menej sa v detstve venovali športovým aktivitám a boli kratšie kojení. Navyše mali menej často kontakt s domácimi zvieratami. Pohľad chirurga na IBD približuje profesor MUDr. Juraj Pechan, CSc., medicínsky riaditeľ Národného onkologického ústavu v Bratislave a špičkový slovenský proctochirurg: „Pacient často končí na chirurgii s príznakom akútneho zápalu slepého čreva. Až 80 percent postihnutých potrebuje operáciu, pri ktorej im odstránime časť hrubého či tenkého čreva. Pričom pacienti udávajú, že choroba sa najčastejšie prejavovala bolesťami brucha, kŕčmi, chudnutím, zvýšenými teplotami a hnačkami s prímesou hlienu aj krvi aj 20x denne. Horší je podľa neho plazivý priebeh ochorenia, keď pacient má rozličné symptómy ochorenia a postupne sa k nemu pridávajú únava a vyčerpávanie organizmu. Pacient chudne, fyziologicky sa objavuje anémia a trvá dlhšie, kým sa stanoví diagnóza.