Na Záhorí, v Šajdíkových Humenciach žil posledné roky svojho života celkom nenápadne len krátko pred svojou stovkou hrdina od Tobruku a Dunkirku. Aby sa mohol vrátiť domov, prešiel Bernard Papánek kedysi polovicu sveta. Keď Hitler rozbil Československo a vypukla druhá svetová vojna, tušil, čo bude nasledovať. Pre Židov začali prvé represie. Podarilo sa mu odísť. Krátko na to sa zapojil do zahraničného odboja. Najskôr do ťažkých bojov s Nemcami pri Tobruku v Afrike. Po pol roku v Tobruku ho mala čakať ešte cesta cez pol sveta, ktorá skončila v Liverpoole. Po krátkom výcviku ho nasadili do bojov pri Dunkirku ako mínometčíka, kde bol ťažko ranený. Koniec vojny bol nádejou, že sa stretne znova so svojimi blízkymi. Až doma sa však dozvedel, že z rodiny prežil iba strýko. Ďalšou ranou bol komunistický prevrat. Napriek svojmu dobrému vzdelaniu skončil na stavbe. Niekoľkokrát sa snažil o povolenie vycestovať. To prišlo až v roku 1964. Mohol vycestovať len s manželkou, deti tu museli zostať doma. S manželkou urobili asi najťažšie rozhodnutie v živote – oni zostali v Izraeli a dospievajúce deti v Československu.