Karol Duchoň - slovenský Tom Jones, ako ho nazvala nemecká hudobná kritika. Objavil ho Robo Kazík v roku 1968 a ponúkol mu miesto v beatovej kapele The Ice Boys. Ako sólista sa čoskoro stal suverénnym víťazom speváckych súťaží a zabodoval v Malej televíznej hitparáde. Svoj prvý sólový album nahral v Nemecku v roku 1976. Spolupracoval s Orchestrom Braňa Hronca, Juraja Velčovského, naspieval duetá s Marcelou Laiferovou a Dušanom Grúňom. S Evou Kostolányiovou získal na Bratislavskej lýre 1973 striebro, o rok neskôr zlato s piesňou Zem pamätá. Vystupoval v Nemecku, Sovietskom zväze, Poľsku, Maďarsku, Bulharsku, koncertoval na Kube aj vo Francúzsku. Roku 1975 bol na festivale v japonskom Tokiu s hitom Čardáš dvoch sŕdc. Spolupracoval so skupinou Ľuba Beláka, VV-Systémom Vlada Valoviča, neskôr so skupinou Zajace. Žil rýchlo, nechcel nič zameškať. Bol hudobným samoukom s úžasným prirodzeným talentom. Bez hudobného vzdelania sa dopracoval k najvyšším métam populárnej hudby. Čím ďalej, tým viac prepadal alkoholu. Odišiel priskoro, mal len 35 rokov. Jeho hity ako Elena, Dievča z Budmeríc, Vzdialená, V slovenských dolinách, S úsmevom, Čardáš dvoch sŕdc, Smútok krásnych dievčat však ani dnes neupadli do zabudnutia.