Príbeh rodiny Kováčovej zo Žarnovickej Huty sme nakrúcali pred siedmimi rokmi. Zaujímaví sú tým, že žijú na samote, majú 8 detí, rodičia sa vzdali kariéry, hoci obaja sú vysokoškolsky vzdelaní. Spoznali sa práve počas štúdia a spájal ich vzťah k prírode a ekologické zmýšľanie. Od začiatku vedeli, že ich úspech, kariéra a peniaze neurobia šťastnými, túžili po veľkej rodine. Pani Ľudmila chcela mať tri deti a jej manžel Jozef päť. Nakoniec sa im to naplnilo obom, pretože majú súčet, tri plus päť je osem. Deti od začiatku vychovávali v duchu kresťanských hodnôt, odsťahovali sa na samotu, kde žili tradičným spôsobom, spätí s prírodou. Dnes sa s nimi stretávame po siedmich rokoch. Na spôsobe života sa v rodine veľa nezmenilo, žijú takisto striedmo ako kedysi, majú menšie stádo oviec, 3 kozy, 3 sliepky a to im na základnú obživu stačí. Obaja manželia už pracujú, pani Ľudmila na stálom mieste ako kedysi, na hmotnostnom spektrometri a pán Jozef ju v práci strieda na polovičný úväzok, aby bol vždy jeden z rodičov doma, keď deti prichádzajú zo školy. Čo sa zmenilo najviac v ich rodine, to sú deti. Tie najstaršie sú už preč z domu, študujú na vysokých školách a vidia ich len občas cez prázdniny či cez víkendy. Tí prostrední sú zasa na stredoškolských štúdiách, takže doma s nimi sú len špunti, ako ich volajú. Ich dom stíchol, ten každodenný "frmol" už nepoznajú, o to vzácnejšie sú im chvíle, keď sa všetci stretnú doma. Prežli toho spoločne dosť, boli aj ťažké chvíle, no na to zlé sa snažia zabudnúť, šťastnými ich robia úspechy ich detí, pokoj a pohoda v ich rodine. , Príbeh rodiny Kováčovej zo Žarnovickej Huty sme nakrúcali pred siedmimi rokmi. Zaujímaví sú tým, že žijú na samote, majú 8 detí, rodičia sa vzdali kariéry, hoci obaja sú vysokoškolsky vzdelaní. Spoznali sa práve počas štúdia a spájal ich vzťah k prírode a ekologické zmýšľanie. Od začiatku vedeli, že ich úspech, kariéra a peniaze neurobia šťastnými, túžili po veľkej rodine. Pani Ľudmila chcela mať tri deti a jej manžel Jozef päť. Nakoniec sa im to naplnilo obom, pretože majú súčet, tri plus päť je osem. Deti od začiatku vychovávali v duchu kresťanských hodnôt, odsťahovali sa na samotu, kde žili tradičným spôsobom, spätí s prírodou. Dnes sa s nimi stretávame po siedmich rokoch. Na spôsobe života sa v rodine veľa nezmenilo, žijú takisto striedmo ako kedysi, majú menšie stádo oviec, 3 kozy, 3 sliepky a to im na základnú obživu stačí. Obaja manželia už pracujú, pani Ľudmila na stálom mieste ako kedysi, na hmotnostnom spektrometri a pán Jozef ju v práci strieda na polovičný úväzok, aby bol vždy jeden z rodičov doma, keď deti prichádzajú zo školy. Čo sa zmenilo najviac v ich rodine, to sú deti. Tie najstaršie sú už preč z domu, študujú na vysokých školách a vidia ich len občas cez prázdniny či cez víkendy. Tí prostrední sú zasa na stredoškolských štúdiách, takže doma s nimi sú len špunti, ako ich volajú. Ich dom stíchol, ten každodenný "frmol" už nepoznajú, o to vzácnejšie sú im chvíle, keď sa všetci stretnú doma. Prežli toho spoločne dosť, boli aj ťažké chvíle, no na to zlé sa snažia zabudnúť, šťastnými ich robia úspechy ich detí, pokoj a pohoda v ich rodine.