V prvej polovici 9. storočia existovali na našom území dva nadkmeňové útvary jedného etnika. Nitrianske kniežatstvo na čele s Pribinom a Moravské kniežatstvo na čele s Mojmírom I. Roku 833 sa Mojmír zmocnil Nitrianskeho kniežatstva, vyhnal Pribinu z Nitry a spojil obe kniežatstvá. Tak vznikol prvý štátny útvar Slovanov, ktorý neskôr dostal názov Veľká Morava. Vyhnaný Pribina sa usadil pri Blatenskom jazere kde postavil hradisko Blatnohrad a vystaval viac ako 30 kostolov. Zomrel roku 861 a na jeho miesto nastúpil syn Koceľ. V roku 845 kráľ Východofranskej ríše Ľudovít Nemec vojensky napadol Veľkú Moravu, Mojmíra zbavil vlády a kniežatstvo zveril Mojmírovmu synovcovi Rastislavovi. Rastislav v snahe vymaniť sa spod vplyvu Frankov poslal byzantskému cisárovi Michalovi III. žiadosť, aby mu poslal učiteľa a biskupa. V roku 863 prišla na Veľkú Moravu z Byzantskej ríše kristianizačná misia bratov Konštantína a Metoda. Na Veľkú Moravu priniesla Konštantínom vynájdené prvé slovanské písmo – hlaholiku. Bratia do reči ľudu preložili evanjeliá a bohoslužobné texty. Prvou bohoslužobnou knihou, ktorú preložili bol Evanjeliár – teda výňatky z evanjelií tzv. perikopy čítané pri nedeľných bohoslužbách. Originál prekladu evanjelia sa nezachoval, ale zachoval sa jeho odpis z 11. storočia, ktorý uchováva Vatikánska knižnica. Nesie meno svojho objaviteľa, kanonika knižnice - Assemanov kódex. Bratia založili školu, v ktorej vyučovali domácich žiakov. Konštantín a Metod súčasne s vedením školy pracovali na prekladoch ďalších častí Svätého Písma a bohoslužobných kníh. Ich rozsiahle dielo sa zachovalo iba v odpisoch. Za najstarší hlaholský rukopis z prelomu 9.až 10.storočia sa považuje omšová kniha latinského obradu – Kyjevské listy. Je to 38 modlitieb na 7- mich pergamenových listoch malého formátu. Najstaršia kniha modlitieb byzantského obradu je Sinajské euchológium. Obsahuje aj Staroslovenský spovedný poriadok, pôvodne napísaný na Veľkej Morave. V tomto období vzniklo aj viacero pôvodných literárnych prác. Najznámejšou je Konštantínov Proglas - oslavná pieseň. Po 40tich mesiacoch pôsobenia na Veľkej Morave považovali misiu za skončenú a spolu so svojimi učeníkmi odišli do Ríma. Cestou pobudli 3 mesiace v Panónii, v Blatnohrade u Koceľa, ktorý podporoval hlaholiku a sám sa ju naučil. Bratom dal na výuku 50 mladíkov. Keďže Panónia a Veľká Morava boli v záujmovej sfére Franskej ríše, bratia tu narazili na odpor franských kňazov, ktorí im vyčítali, že neprávom pôsobia na tomto území. , V prvej polovici 9. storočia existovali na našom území dva nadkmeňové útvary jedného etnika. Nitrianske kniežatstvo na čele s Pribinom a Moravské kniežatstvo na čele s Mojmírom I. Roku 833 sa Mojmír zmocnil Nitrianskeho kniežatstva, vyhnal Pribinu z Nitry a spojil obe kniežatstvá. Tak vznikol prvý štátny útvar Slovanov, ktorý neskôr dostal názov Veľká Morava. Vyhnaný Pribina sa usadil pri Blatenskom jazere kde postavil hradisko Blatnohrad a vystaval viac ako 30 kostolov. Zomrel roku 861 a na jeho miesto nastúpil syn Koceľ. V roku 845 kráľ Východofranskej ríše Ľudovít Nemec vojensky napadol Veľkú Moravu, Mojmíra zbavil vlády a kniežatstvo zveril Mojmírovmu synovcovi Rastislavovi. Rastislav v snahe vymaniť sa spod vplyvu Frankov poslal byzantskému cisárovi Michalovi III. žiadosť, aby mu poslal učiteľa a biskupa. V roku 863 prišla na Veľkú Moravu z Byzantskej ríše kristianizačná misia bratov Konštantína a Metoda. Na Veľkú Moravu priniesla Konštantínom vynájdené prvé slovanské písmo – hlaholiku. Bratia do reči ľudu preložili evanjeliá a bohoslužobné texty. Prvou bohoslužobnou knihou, ktorú preložili bol Evanjeliár – teda výňatky z evanjelií tzv. perikopy čítané pri nedeľných bohoslužbách. Originál prekladu evanjelia sa nezachoval, ale zachoval sa jeho odpis z 11. storočia, ktorý uchováva Vatikánska knižnica. Nesie meno svojho objaviteľa, kanonika knižnice - Assemanov kódex. Bratia založili školu, v ktorej vyučovali domácich žiakov. Konštantín a Metod súčasne s vedením školy pracovali na prekladoch ďalších častí Svätého Písma a bohoslužobných kníh. Ich rozsiahle dielo sa zachovalo iba v odpisoch. Za najstarší hlaholský rukopis z prelomu 9.až 10.storočia sa považuje omšová kniha latinského obradu – Kyjevské listy. Je to 38 modlitieb na 7- mich pergamenových listoch malého formátu. Najstaršia kniha modlitieb byzantského obradu je Sinajské euchológium. Obsahuje aj Staroslovenský spovedný poriadok, pôvodne napísaný na Veľkej Morave. V tomto období vzniklo aj viacero pôvodných literárnych prác. Najznámejšou je Konštantínov Proglas - oslavná pieseň. Po 40tich mesiacoch pôsobenia na Veľkej Morave považovali misiu za skončenú a spolu so svojimi učeníkmi odišli do Ríma. Cestou pobudli 3 mesiace v Panónii, v Blatnohrade u Koceľa, ktorý podporoval hlaholiku a sám sa ju naučil. Bratom dal na výuku 50 mladíkov. Keďže Panónia a Veľká Morava boli v záujmovej sfére Franskej ríše, bratia tu narazili na odpor franských kňazov, ktorí im vyčítali, že neprávom pôsobia na tomto území.