Karin Haydu o herectve a novom seriáli. Žijeme veľmi rýchly, komerčný a konzumný život

Aké sú pre vás rozdiely medzi divadlom, televíziou a filmom?

Samozrejme, že vnímam rozdiel medzi týmito tromi umeleckými odvetviami. Každé z nich má svoje výhody aj prednosti. Rozdiel je už len v tom, že audiovizuálne dielo je trvácne a divadlo pominuteľné. V divadle však funguje čaro prítomného okamihu, ktoré sa už nikdy nezopakuje. Nie v takej konštelácii, s tým istým publikom a úplne tou istou atmosférou.

Ste jednou z herečiek, ktoré budú účinkovať v novom seriáli na Jednotke Slasti, strasti!, ktorý voľne nadväzuje na slávnych Bakalárov. Čím vás scenár zaujal, že ste kývli?

Veľmi som sa potešila, pretože som mala tú česť účinkovať ešte ako tínedžerka aj v tých pôvodných Bakalároch. Takže trošku nostalgia. A keď mi bol oznámený tvorivý tím na čele s autorom scenára Andym Krausom a režisérom Karolom Vosátkom, neváhala som ani sekundu. Pretože už oni dvaja samotní sú zárukou kvality.

Seriál Slasti, strasti! pozerajte každý štvrtok o 21.50 na Jednotke.

Ako sa Vám spolupracovalo s režisérom Karolom Vosátkom?

S Karolom spolupracujeme už takmer 15 rokov a každý jeden projekt dopadol k spokojnosti nás oboch. Účinkujem v niekoľkých hrách aj v jeho divadle La Komika, kde nielen režíruje, ale nám aj ako autor hier píše postavy takpovediac priamo „na telo“ a to dokáže len autor, ktorý vás dokonale pozná.

Kari (ako ho voláme) je veľmi sčítaný a rozhľadený muž so všeobecným prehľadom, s ktorým sa dá viesť zmysluplný dialóg na akúkoľvek tému. A táto jeho prednosť sa odráža aj v jeho hrách. Ako režisér je veľký pedant a puntičkár a to vyžaduje aj od hercov. Na strane druhej je liberál prístupný ku kompromisom.

Sú podľa vás kratšie príbehy zo života, ktoré spracuje skúsený scenárista pre ľudí zaujímavejšie na sledovanie?

Je to asi paradox, ale najneuveriteľnejšie príbehy píše sám život. Tie častokrát netreba ani prifarbovať. A máte pravdu, že Andy Kraus ako skúsený scenárista tomu dodal tú správnu „človečinu“. Žijeme veľmi rýchly, komerčný a konzumný život a to sa odráža aj na pozornosti, akú dokážeme venovať jednotlivým filmovým či seriálovým spracovaniam.

Ľudia majú všeobecne radšej kratšie epizódy. Čo je samozrejme, ani nie tak pre hercov, ako pre tvorcov náročnejšie na spracovanie, vtesnať jeden ucelený príbeh do 20 minút namiesto filmových 120.

Kto vás v živote najviac ovplyvnil, máte nejaké vzory?

V detstve to bola moja omama, ktorá bola amatérska operná speváčka. A neskôr to boli mentori, ktorí ma na hereckej ceste viedli a boli mojimi pedagógmi. Najprv v dramatickom krúžku Ludus, neskôr na Konzervatóriu Ivan Letko, Táňa Hrivnáková a na VŠMU Emil Horváth ml. a Juraj Slezáček.

A jedna žena zohrala v mojich hereckých štúdiách významnú úlohu, pretože ma viedla od Ludusu, až po VSMU. Bola učiteľkou javiskového pohybu a volá sa Elenka Lindtenrová. Dodnes sme v kontakte a dovolím si ju nazývať mojou priateľkou.

Seriál Slasti, strasti! pozerajte každý štvrtok o 21.50 na Jednotke.