Poznáte rarity Záhoria? Objavte ich pomocou cyklotrasy

Desaťročia železná opona so strážnymi vežami bránila ľuďom voľne prechádzať do Západnej Európy. Z Bratislavy až do obce Brodské cyklisti nájdu mnohé turistické tipy.

Objavia aj Veľké Leváre, kde majú cyklotrasu vedúcu do susedných Malých Levár a na hrádzu pri Morave. Starosta Veľkých Levár Richard Nimsch pre Radio Regina Západ vysvetlil:

„Cyklotrasu sme pôvodne postavili preto, aby ňou mohli ľudia dochádzať do práce, do školy, za službami, teda šlo nám o zvýšenie cyklomobility.“

Cyklotrasa Veľké Leváre. Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Turisti zasa ľahšie objavia rarity Záhoria. Medzi prvé miesta zaradila relácia Slovensko v obrazoch na Jednotke chrám Mena Panny Márie vo Veľkých Levároch z roku 1723. Historik Pavol Vrablec z Múzea Michala Tillnera v Malackách vysvetlil:

„Chrám dal postaviť viedenský arcibiskup Žigmund Kolonič na pamiatku bitky pri Viedni z roku 1683. Postavili ho k 50. výročiu najlepší viedenskí majstri. Roky bol najväčším na Záhorí, až ho neskôr predbehla šaštínska bazilika. Hlavný oltár patrí do luisézneho štýlu, v ktorom má dodnes najväčší oltár v tomto štýle postavený na Slovensku.“

Šiel proti prúdu

O pôvodné zvony chrám prišiel počas 1. svetovej vojny, keď ich zložili na výrobu zbraní diel. V 2. svetovej vojne si zasa Nemci postavili na veži kostola guľometné hniezdo. Vo Veľkých Levároch uchovávajú pamiatku aj na evanjelického kňaza Jána Maliarika, ktorý postavil tunajšiu evanjelickú faru.

Na Dvojke v relácii Večer s Havranom o ňom viac povedal historik Roman Holec: „Ján Maliarik je hlboko zrastený s týmto regiónom. V Slovenskom národnom archíve existuje samostatný Maliarikov fond a všetky písomnosti o tomto kňazovi dosahujú dokopy dĺžku 23 metrov. Pochádzal z veľmi chudobných pomerov. Otec mu zomrel, keď mal 8 rokov a vychovávala ho matka.“

Evanjelický kňaz Ján Maliarik vydal 49 kníh. Venoval sa v nich myšlienke vytvorenia celozemského univerzálneho štátu. Ovládal 11 jazykov. Nadviazal priateľstvá s osobnosťami ako Gándhí, Mahendra Pratap Radža, Lev N. Tolstoj, Ingvar Sigurdsson a iní.

Odsúdili ho na smrť

Vo veku 48 rokov ho za Rakúsko – Uhorska odsúdili na trest smrti za vlastizradu. V prestávke opery Valkýra od Richarda Wágnera vystúpil 16. februára 1916 na pódium Národného divadla v Prahe. Prečítal proklamáciu v „Mene Božej Vôle!“, v ktorej žiadal zastavenie vojny a nezmyselného vraždenia.

Našťastie vďaka internácii v nemocnici prežil. Stal sa pacifistom známym na celom svete. Vyzval na ideologický súboj Adolfa Hitlera, písal aj Jozefovi Tisovi, či Mussolinimu a japonskej vláde. Prežil dva atentáty a zomrel po 2. svetovej vojne (1946) v nemocnici v Brne vo veku 76 rokov.

Napriek vzniku prvej Československej republiky v roku 1918 Maliarika cirkev ako kňaza predčasne penzionovala, čo v relácii Večer s Havranom vysvetlil historik Roman Holec:

„Ani nová republika, ani cirkev nepotrebovali človeka, ktorý ide proti prúdu a útočí na podstatu republiky ukazovaním cesty, ako vytvoriť celozemský univerzálny štát. Neumlčali ho, iba odstavili, ale dostával od ministerstva školstva, ba aj priamo od prezidenta Masaryka z Prahy peniaze na vydávanie svojich publikácii.“

Pravda je len jedna

Kňaz bol vegetarián z lásky k zvieratám a hlásal zavedenie jednotného jazyka pre celý svet, aby sa dokázal v ľudstve udržať mier. Zem pritom vnímal jednotne s vesmírom, kde sú podľa jeho tvrdení množstvá podobných svetov. Bol za ním aj Klement Gottwald, ktorému predpovedal, že bude komunistickým prezidentom, ale aj to, že u nás socializmus do 50 rokov zanikne. Na Dvojke v relácii Večer s Havranom z Masarykovej univerzity v Brne profesor Petr Jemelka informácie doplnil:

„Ján Maliarik vytvoril víziu, ako by mala vyzerať ideálna spoločnosť. V náboženstve hlásal, že pravda je len jedna a jednotlivé náboženstvá sú na určitých úrovniach jej chápania. Nastolil jedinečnú víziu celozemského univerzálneho štátu ako prostriedku, ako zabezpečiť pre ľudstvo večný mier.“

Ako študent Ján Maliarik sprevádzal po Karpatoch vtedy už slávneho francúzskeho spisovateľa Julesa Verna. Ten s jeho pomocou zbieral materiál pre svoj román Tajomný hrad v Karpatoch. Z priateľstva potom Verne posielal svoje knihy z Francúzska Maliarikovi na Slovensko.

Viac o tom, čo môžete na potulkách cyklotrasami objaviť sa dozviete z archívu RTVS bez reklám a zadarmo.