Matilda Pálfyová získala prvú ženskú olympijskú medailu v slovenskej histórii

V piatok 26. júla začína očakávaný veľký športový sviatok v Paríži. Na Letných olympijských hrách máme skvelý tím športových komentátorov a redaktorov, ako aj ďalších pracovníkov kreatívnych štábov STVR.

Poďme aj do histórie

Môžete sa tešiť na priame prenosy, či na aktuality zamerané najmä na našich reprezentantov, ale aj na klebety, či zaujímavú publicistiku ako v televíznom tak rozhlasovom priestore našich staníc. Všetko podstatné sa však dozviete aj z našej podstránky, kde prinášame množstvá ďalších zaujímavých aktuálnych informácií. Aká je však naša olympijská história?

Po 1. svetovej vojne vo svete zúrila pandémia španielskej chrípky, na ktorú ochorela aj polosirota Matilda Pálfyová narodená 11. marca 1912 v Kostoľanoch nad Hornádom, ale jej mamička zomrela. Malé chorľavé dievčatko sa s otcom, ktorý mal pri jej narodení 47 rokov, presťahovalo do Košíc.

Prvé dva roky po nástupe do školy bola zoslabnutá po pandemickej chrípke. Preto mala z telesnej výchovy dvojku a nič nenasvedčovalo tomu, že z nej raz vyrastie úspešná olympionička. Prvá Slovenka s olympijskou medailou ako pre Rádio Regina Západ, povedal historik, publicista a spisovateľ PhDr. Igor Machajdík, „sa v roku 1937 presťahovala do Bratislavy“.

Ako veľmi mladá sa zahľadela do Sokola. Tento systém zväzovej telesnej výchovy jej ukázal široké možnosti. Učarovala jej gymnastika.

O zlate rozhodli fašisti

V tejto športovej disciplíne sa jej zdali úžasné vystúpenia gymnastických družstiev. Vďaka svojmu pohybovému nadaniu sa jej v gymnastike začalo dariť. Sokol Košice sa stal jej domácim klubom už od 12-tich rokov. Vo všetkých športových encyklopédiách sa uvádza, že bola z olympiády v roku 1936 v Berlíne rozčarovaná.

Československé gymnastické družstvo nesmelo nad Nemkami vyhrať, aj keď malo oveľa lepšie výkony. Preto prvá Slovenka, ktorá získala olympijskú medailu ju mala v striebre. Igor Machajdík dodal: „Matilda Pálfyová sa prvýkrát objavila v reprezentácii v roku 1935, keď sa konali nominačné preteky na olympijské hry v Berlíne o rok neskôr. Bola tam veľmi úspešná. Skončila medzi štyridsiatimi adeptkami na reprezentačný dres na štvrtom mieste a zaslúžene si vybojovala miestenku na LOH v Berlíne. Tu získali striebro. Táto medaila mala byť zlatá, lebo československé športové gymnastky boli lepšie ako víťazky, ktorými boli domáce nemecké reprezentantky. Vieme, v akých podmienkach sa tieto LOH konali. Vo vypätej atmosfére nacionalizmu a fašizmu pred očami samotného Adolfa Hitlera Nemky nemohli prehrať nielen s Československom, ale aj s hocijakou inou krajinou.“

V roku 1936 v Berlíne na olympiáde ovplyvňovanej režimom Adolfa Hitlera to bola jediná ženská gymnastická disciplína, v ktorej sa súťažilo.

Ďalej pokračovať v športovej kariére pod ľudáckou záštitou odmietla. Igor Machajdík dodal: „Po vzniku Slovenského štátu, keď Hlinkova garda sa stala jedinou telovýchovnou organizáciou a zrušila aj Sokol, tak ona nesúhlasila s politikou a prestala sa venovať gymnastike. Začala sa venovať vodnej turistike, resp. kanoistike, jazdectvu a vyvíjala športové aktivity vo volejbale, v atletike, v stolnom tenise, ale aj v iných športoch, lebo bola všestrannou športovkyňou. Aj keď nie na špičkovej úrovni, ako keď pôsobila v najlepších rokoch v športovej gymnastike.“

Neželaná nevesta

Na šampionáte v Prahe v roku 1938 sa stala majsterkou sveta v družstvách, kde už dostala najvyššie známky na kruhoch a v preskoku ako Igor Machajdík zdôraznil: „Stala sa vôbec prvou slovenskou majsterkou sveta v športovej gymnastike. Opäť v drese československého mužstva vybojovala zlatú medailu, ale ďalším vynikajúcim úspechom bolo aj jej tretie miesto v súťaži jednotlivkýň.“

Po predčasnom ukončení profesionálnej športovej kariéry pre nástup ľudáckeho režimu u nás sa športu venovala iba rekreačne kanoistike, lyžovaniu, či turistike, ale aj tu bodovala v roku 1942, keď sa v kajaku stala majsterkou Bratislavy.

Učaroval jej spev a „bola výborná speváčka s hudobným nadaním“ v Akademickom speváckom združení, kde pôsobil dirigent a skladateľ Ján Cikker, s ktorým bola zasnúbená. Zložil jej Scherzo pre sláčikové nástroje a symfonickú báseň Leto s premiérou v roku 1941. Cikkerová rodina bola proti tejto neveste a zásnuby zrušili.

Tragický koniec olympioničky

Vydala sa za vojenského prokurátora Ondreja Mareka. Toho po svadbe odvelili na východný front, kde padol. Deti nemali. Žiaľ, tragicky zahynula aj olympionička: „V Malých Brestovanoch vo veku iba 32 rokov spadla z koňa a na mieste zomrela.“

Jej kôň sa 23. septembra 1944 v Malých Brestovanoch splašil. Z koňa spadla, ale noha jej zostala zakliesnená v strmeni. Tým, že ju kôň vláčil za sebou, utrpela vo veku 32 rokov smrteľné zranenie spodiny lebečnej.

Navždy zostane v dejinách ako prvá Slovenka, ktorá získala olympijskú medailu.

25 50 75 90