Ako na sociálnej sieti oznámila herečka Daniela Kuffelová, vo večerných hodinách 14. augusta zomrela herecká legenda Eliška Nosálová. Herečka mala 93 rokov. Informáciu pre STVR potvrdila jej vnučka Katarína Sárená. Jej osobnosť poznáme zo stoviek divadelných, rozhlasových či televíznych postáv v mnohých seriáloch, keď účinkovala aj v kultovom filme Štefana Uhera Slnko v sieti (1962). Ako sa píše na stránke Divadelného ústavu: „V roku 1949 vstúpila na dosky Armádneho divadla v Martine, aby na nich, napriek odchodu do dôchodku v roku 1989, zotrvala plných a úspešných šesťdesiat rokov.“
Divadelná radosť v Martine
Ako pre Rádio Devín pred tromi rokmi pri oslave svojho jubilea 90 rokov Eliška Nosálová spomínala, do divadla v Martine nastúpila ako 18 ročná, len päť rokov po obnovení divadla: „Keď za Tisovho slovenského štátu v roku 1944 zrušili divadlo, mesto Martin bolo nešťastné. A Martin bolo rebelantské mesto, zúrilo, bolo nešťastné, bolo proti režimu. O to bolo viac radosti, keď divadlo opäť začalo svoju činnosť po oslobodení. Chodila som okolo divadla na gymnázium v Martine a túžila som sa stať herečkou. Mala som šťastie, že si ma vybrali ako amatérku do spevokolu. Začínala som od maličkých roličiek aj bez slov v atmosfére, keď bolo mesto Martin nadšené, že znova divadlo funguje. Bolo to niečo úžasné.“
Divadelný ústav zdôraznil, že herečka Eliška Nosálová napriek postupujúcemu času, vždy mala schopnosť poradiť si aj s modernými postupmi v divadle. Zároveň mala danosť „tvorivo spolupracovať s každou nastupujúcou generáciou“.
Aj preto si zjavne Eliška Nosálová do vysokého veku udržala mladosť ducha. Svedčia o tom aj dojemné slová vďaky, ktorá jej na sociálnej sieti venovala herečka Daniela Kuffelová, ktorú delí od Elišky Nosálovej niekoľko generácií: „Moja vzácna kolegyňa. Som rada, že som ťa na svojej hereckej ceste stretla. Tvoj šarm, úsmev a lásku k divadlu si budem pamätať! Pozdravuj tam hore kamarátov. Vďaka, Eliška.“
Na javisku ako doma
Dôležitý pre jej herecký prejav bola spolupráca Elišky Nosálovej s pamätnými režisérmi, ako vysvetlila pre Rádio Devín: „Tá hra nebola z dnešného pohľadu už podstatná, ani postava, ale režisér pán Haspra zo mňa vytiahol, čo sa zo mňa vytiahnuť dalo a vtedy som pochopila, v čom tkvie základ hereckej práce. Dovtedy to bol zrejme len amaterizmus a taká snaha ukázať sa. Tam bol môj osobný predel, čo asi prežíva každý herec. Možno niektorý skôr, iný neskôr. Paradoxne, mala som radosť zasa z iných postáv oveľa neskôr, keď som šla do dôchodku. Pracovala som hádam s našim najlepším režisérom Ľubkom Vajdičkom, ktorí prišiel a povedal: Dámy, mám niečo pre vás - hru Najstaršie remeslo. Boli sme štyri herečky a piata šepkárka Danka Kolárová, ktorá vedela všetky hry naspamäť a mala taký zlozvyk, že si hovorila texty cudzích partnerov len naprázdno ústami. Bol to úžasný zážitok. Každá z nás v tej hre našla samu seba. S režisérom Vajdičkom sa pracovalo v neuveriteľnom pokoji. Všetko mal naplánované pri každej hre. Ale táto hra mala úžasný úspech, takmer ako Kubo ešte s Jožkom Kronerom.“
Herecká legenda Eliška Nosálová sa prepracovala od sviežich lyrických dievčenských postáv, cez mondénne ženy veľkého sveta až k portrétom zložitých dramatických hrdieniek a zrelých žien, ktorých podľa Divadelného ústavu „presvedčivosť podfarbovala gracióznosťou gesta a pohybu a vysokou kultúrou jazykového prejavu“.
Dáma slovenského divadla Eliška Nosálová si poradila aj s komediálnymi postavami až v karikatúrno - groteskných polohách. Jej entuziazmus a tvorivá energia zostáva v množstve postáv, ktorými obohatila slovenské herecké ženské umenie.
