Čo bol Slobodný vysielač a aké bolo jeho hlavné poslanie?

Blíži sa 80. výročie Slovenského národného povstania. S riaditeľom Štúdia STVR v Banskej Bystrici Miroslavom Debnárom a Borisom Koreňom zo Slovenského rozhlasu v Bratislave sme sa rozprávali o jednej z podstatných súčastí SNP, a to o Slobodnom vysielači.

Čo bol vlastne Slobodný vysielač? „Slobodný slovenský vysielač bol v prvých dňoch Povstania v podstate ilegálny rozhlasový vysielač, ktorý sa odpojil od oficiálneho vysielania bratislavského rozhlasu, šíriaceho propagandistickú rétoriku ľudáckej vlády a ich nemeckých poradcov,“ vysvetľuje Miroslav Debnár.

Dôležitý zdroj informácií

Vypuknutím Povstania a vyhlásením ozbrojeného odporu, predovšetkým slovenských vojakov, sa z banskobystrického vysielača stal zároveň oficiálny informačný zdroj pre potreby Povstalcov. A nielen pre nich, ale aj pre obyvateľov na povstaleckom území, ktoré sa ocitlo mimo kontroly bratislavskej vlády.

„Dá sa povedať, že sa Slobodný slovenský vysielač staral o budovanie vzťahov s verejnosťou v najširšom zmysle slova: s verejnosťou vojenskou, civilnou, slovenskou i medzinárodnou,“ hovorí.

„Rozhlasákom sa podarilo začať s vlastným vysielaním už hodiny po začiatku Povstania – 30. augusta dopoludnia a vysielali takmer dva mesiace. Vysielač v Banskej Bystrici zbombardovali, no technici veľmi rýchlo našli riešenie, ako znova spustiť vysielanie, pre nebezpečenstvo ďalších útokov dokonca vysielač niekoľkokrát presťahovali,“ dopĺňa ho Boris Koreň zo Slovenského rozhlasu v Bratislave.

„Vtedy sa banskobystrický rozhlas po 59 dňoch odmlčal a rozhlasoví pracovníci sa pridali k partizánom, s ktorými ustúpili do hôr. Niektorí z nich sa oslobodenia Slovenska nedožili, napríklad hlásateľ Ladislav Sára zahynul v koncentračnom tábore,“ dodáva Debnár.

Kto stál pri jeho zrode?

„Jeho zrodu pomohlo sťahovanie rozhlasovej techniky z Martina, kde bolo matičné rozhlasové štúdio. Vláda ho po čase zakázala, pretože šírilo pre nich škodlivé, ako tvrdili, štát rozvracajúce myšlienky. No dôležitú úlohu zohral aj Anton Prídavok zo štúdia v Prešove, ktorý v utajení zariadil sťahovanie techniky do Bystrice,“ hovorí Miro Debnár.

Časť pracovníkov oficiálneho Slovenského rozhlasu v utajení sťahovala techniku do Banskej Bystrice, aby sa svet 30.8.1944 dozvedel o vypuknutí ozbrojeného odporu na Slovensku. Od tých chvíľ už štát nemal kontrolu nad svojím vojskom a ústredie rozhlasu nad banskobystrickou vysielačkou.

Verejnosť sa zrazu okrem iného dozvedela aj to, že úspechy spojeneckej nemeckej armády sú len zbožným želaním, a že vývoj na fronte má opačný smer. Do éteru sa po rokoch ľudáckej propagandy dostali pravdivé informácie.

„Z pracovníkov povstaleckého rozhlasu určite treba spomenúť meno dramaturga Gabriela Rapoša, ktorý vysielanie viedol, Jozefa Vrabca, ktorý mal na starosti techniku. Nezabudnime ani na reportéra Jána Balaďu a hlásateľa Júliusa Horvátha. V krátkom čase frontové spravodajstvo a vojenské šifrované správy doplnilo aj dramatické a hudobné vysielanie. V tomto smere významnú úlohu zohrali hudobný skladateľ Ján Cikker alebo dramatik Peter Karvaš,“ ozrejmuje riaditeľ Štúdia STVR v Banskej Bystrici.

Najdôležitejšie úlohy Slobodného vysielača

Slobodný vysielač mal teda dve dôležité úlohy a poslania. „Bol najrýchlejším a najdostupnejším zdrojom aktuálnych správ všade tam, kde mal dosah jeho vysielač. Informoval o situácii na bojisku, víťazstvách a prehrách povstaleckých vojsk a partizánov, vývoji na zahraničných frontoch,“ hovorí Boris Koreň.

A tou druhou podstatnou úlohou vysielania bol politický, vojenský a občiansky servis. „SSV uverejňoval vyhlášky, zákony a nariadenia Slovenskej národnej rady, povereníctiev ministerstiev a ďalších úradov. Prinášal informácie od obyvateľov a ich výzvy ako zásobovanie, potreby pre front a utečencov a podobne.“

„Ako rozhlasáci vnímame SSV ako jedno z období našej histórie, na ktoré môžeme byť a sme hrdí. Ľudia, ktorí už dlho pred začiatkom Povstania pracovali na tom, aby vysielač mohol vôbec vzniknúť riskovali v tom období väzenie v ľudáckych väzeniach a táboroch. Po vypuknutí Povstania riskovali život, keby sa dostali do rúk nacistov a ich domácich služobníkov,“ vzdáva im hold Boris Koreň.

25 50 75 90