Vtedajší režim ho ako autora zakázal. Hlásateľ Slobodného vysielača z SNP predával knihy

Výber z ľúbostných básní Tibora Dörnera známeho pod pseudonymom Ctibor Štítnický sa stal kultovou zbierkou.

Protestoval proti vstupu sovietskych vojsk

V roku 1968 nesúhlasil so vstupom okupačných armád na naše územie. Komunisti preto zakázali vydávať Štítnického knihy. Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ v roku 1966 uviedlo na trh ľúbostnú lyriku Ostaň tu ešte chvíľku. Knihu ilustrovala čiernobielymi ženskými aktmi Oľga Bleyová. Symbióza energetického textu a pôsobivých snímok očarila čitateľov na niekoľko desaťročí.

Do roka vyšlo druhé vydanie zbierky. Dovtedy v ľúbostnej lyrike udával tón populárny Ján Smrek. Ctibor Štítnický bol osobitý. Nekonkuroval Smrekovi. Odkrýval vo vzťahoch muža a ženy nové súvislosti.

Ako neskôr po roku 1989 priznal, Štítnický vôbec neočakával až taký úspech svojej zbierky, že sa stane kultovou knihou pre viac generácií. Po roku 1968 mu nesmeli vychádzať knihy. Zakázané bolo učiť na školách o jeho diele. Kultová zbierka obsahovala verše z týchto jeho kníh:

• Presýpacie hodiny, 1943
• Červená šatka, 1946
• Rodina, (1952)
• Na teba myslím, (1954)
• Chlieb a ruže, (1959)
• Slnovrat (1962)

Kultovú zbierku predávali pod pultom

Zbierka Ostaň tu ešte chvíľku sa predávala pod pultom na čierno v antikvariátoch. Žiaden predavač sa neodvážil ju dať na pult predajne. Každý ju však do antikvariátu vykúpil. Vedel, že kupujúceho na knihu ľahko nájde.

Narodil sa 6. septembra 1922 v Štítniku, odtiaľ je jeho pseudonym. Vyštudoval gymnázium v Tisovci a viac sa dozviete aj z archívu STVR, kde sa uvádza: „Štúdium na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v rokoch 1942-1944 v Bratislave nedokončil. Zúčastnil sa Slovenského národného povstania. Najprv bol členom partizánskej skupiny Slávia v Gemeri, bol aj redaktor a hlásateľ Slobodného slovenského vysielača (1944) a od februára 1945 frontového vysielača v Košiciach, potom pracovník Československého rozhlasu v Bratislave (1945-1949).“

Ani aktívny protifašistický odboj mu nepomohol v časoch tvrdej normalizácie. Režim ho zakázal ako autora. Nesmeli mu vychádzať knihy, ale zamestnali ho v knižnom veľkoobchode. Na Štefánikovej ulici v Bratislave mal štátny knižný veľkoobchod svoju kanceláriu. Tu Ctibor Štítnický dával iným autorom knižné novinky. Písali mu na ne recenzie. Tie zverejňoval v novinách pre kníhkupectvá s názvom Nové knihy. Paradoxne, on nové knihy vydávať nesmel.

Ctibor Štítnický zomrel 12. júna 2002 v Bratislave. Jeho básnická tvorba žije po roku 1989 už v opakovaných vydaniach ďalej. Známe sú jeho knihy pre deti s veselými hravými veršami.

Tie si nachádzajú stále nových čitateľov. Viac sa dozviete aj z archívu STVR bez reklám a zadarmo.