Ikona svetového filmu Brigitte Bardot sa narodila 28. septembra 1934 v Paríži v rodine bohatých, prísnych, ale starostlivých rodičov.
Boh stvoril ženu
Celkovo natočila za svoju kariéru 50 filmov a sedem dokumentov a naspievala aj vyše 80 piesní. S herectvom však predčasne skončila vo veku 39 rokov.
Študovala balet na konzervatóriu, ale preto, že veľmi vyrástla, musela svet baletu opustiť. Už v pätnástich rokoch fotila pre časopis Elle. Vtedy ju pre film objavil mladý asistent réžie Roger Vadim.
Neskôr sa svetovo preslávila v jeho filme ...a Boh stvoril ženu (1956), to už mala za sebou šestnásť filmov a v roku 1952 sa stal Roger Vadim jej prvým manželom.
Samovražda na narodeniny
Stala sa naraz ostro sledovaným svetovým idolom, čo vyústilo na jej 26. narodeniny v roku 1960 do pokusu o samovraždu. Brigitte Bardot o tom neskôr povedala:
„Vadim sa preslávil na celom svete ako režisér a ja ako herečka, ale druhá strana mince bola hrozná. Môj život bol úplne obrátený hore nohami. Bola som sledovaná, špehovaná, zbožňovaná a aj urážaná. Môj súkromný život sa stal verejným. Cez noc som sa ocitla uväznená.“
Napriek priam raketovej kariére s herectvom skončila len vo veku 39 rokov. Odvtedy je už viac ako päťdesiat rokov známou bojovníčkou za práva zvierat. Preto asi neprekvapí, že v roku 1998 napísala Brigitte Bardot list aj slovenskému ministrovi pôdohospodárstva Petrovi Bacovi.
Legendárna francúzska herečka žiadala Petra Baca, aby ako minister zastavil utrpenie zvierat v cirkusoch. Brigitte Bardot tak podporila kampaň Slobody zvierat.
Život snov je otrava
Posledným filmom, v ktorom účinkovala, bola komédia L´Histoire tres bonne et tres joyeuse de Colinot Trousse-Chemise (Sukničkár Colinot) v roku 1973 v réžii Niny Companéez. O svojom vlastnom živote ako slávnej filmovej herečky Brigitte Bardot povedala:
„Bol to život snov, ale bola to tiež pekná otrava.“
Herečka Bigitte Bardot bola trikrát vydatá a z druhého manželstva má jediného syna Nicolasa. Od ukončenia hereckej činnosti zapĺňala celé desaťročia titulky médií vďaka kontroverzným vyjadreniam ako na rituálne zabíjanie zvierat, tak aj prisťahovaleckej politiky francúzskej vlády.
Lokomotíva ženských dejín
Okrem hereckých výkonov ju preslávila aj esej, ktorú o Brigitte Bargot napísala v roku 1959 známa spisovateľka Simone de Beauvoir. Tá o herečke tvrdila, že je najliberálnejšou ženou vo Francúzsku a nazvala ju „lokomotívou ženských dejín“.
Okrem filmov sa však preslávila rôznymi kontroverznými témami. Verejne vystupovala proti imigrácii a islámu vo Francúzsku. Viackrát bola pokutovaná za podnecovanie rasovej neznášanlivosti. Vydala sa za bývalého poradcu francúzskej krajne pravicovej političky Merine Le Penovej. V roku 1985 odmietla prevziať najvyššie francúzske vyznamenanie Rad Rytiera čestnej légie.
Kritizovala aj kampaň #MeToo, ktorá vypukla vo svete filmu po škandále sexuálneho obťažovania okolo hollywoodskeho producenta Harveyho Weinsteina. Podľa televízie BBC označila Brigitte Bardot túto kampaň za pokryteckú, o čom pre Paris Match povedala, že je veľa herečiek, ktoré flirtujú s producentmi, aby rolu získali:
„V prevažnej väčšine prípadov sú tieto herečky pokrytecké, smiešne, nezaujímavé.“ Ona si pozornosť užívala a nikdy nebola obeťou sexuálneho obťažovania. Podľa Brigitte Bardot bolo roztomilé, keď jej povedali, že je nádherná, alebo že má „pekný malý zadok“.
Na druhej strane sama herečka pre príliš veľkú pozornosť verejnosti predčasne opustila svet filmu.
Napriek tomu sa dostala do päťdesiatky najsexi, najpríťažlivejších žien sveta 20. storočia, ktorý zverejnil Los Angeles Times.
Zdroj foto: AP/TASR, AP/SITA, Parich Match, BBC, STVR - Stanislav Háber