Ak to nevie nakresliť, ani napísať, urobí film. Ivan Popovič má 80 rokov

Keď nemôže kresliť, píše. A keď nepíše, tak kreslí. Animátor, režisér, spisovateľ a výtvarník Ivan Popovič povedal pri svojej sedemdesiatke pred desiatimi rokmi Hane Beranovej v Rádiu Slovensko, že: „To, čo neviem nakresliť, tak to napíšem. A čo neviem napísať, tak to nakreslím. A keď neviem napísať ani nakresliť, tak urobím film.“

Prvý bol film Pingvin

Darí sa mu to už tak úspešne, že za takmer šesťdesiat rokov od prvého animovaného filmu ich má na konte už vyše 150.

„Tým, že som si vymyslel kreslených panáčikov, stále som si hovoril, keby sa to hýbalo. Štúdio animovaného filmu na Slovensku sa zakladalo v roku 1965. Spolu s Viktorom Kubalom sme tam boli aj ja a môj brat Vladimír. A prvý film tohto štúdia bol náš film Pingvin.“

Prozaik, výtvarník, režisér, scenárista či ilustrátor Ivan Popovič je aj autorom prvého slovenského bábkového filmu s názvom Strážca sen z roku 1978. Za fantazijný príbeh získal v roku 1979 vo vtedajšom Gottwaldove Cenu Československého filmu na Festivale filmov pre deti a mládež.

Bol aj revízorom máp

Prozaik, výtvarník, animátor Ivan Popovič sa narodil 16. októbra 1944 v Bánovciach nad Ondavou ako najmladší z troch bratov. Ako trinásťročný dostal svoj prvý honorár za novinovú kresbu a ako šestnásťročný v Česku po prvýkrát vystavoval.

Vyštudoval geografiu a kartografiu na Vyššej priemyselnej škole stavebnej a zememeračskej v Košiciach, o čom Hane Beranovej povedal, že ako chlapec chcel byť archeológom:

„Ale môj triedny mi povedal: skús geodéziu, to je tiež blízko k zemi. A tak som sa stal geodetom, kartografom, kresličom a dokonca revízorom máp.“

Smútok na tvári nemá miesto

Venoval sa aj tvorbe dokumentárnych filmov vďaka svojim exotickým cestovateľským výletom a to v sérii Ďaleko je blízko, kde vytvoril filmy z prostredia Galapág, Ekvádora, Izraela, Mongolska, Malajzie, Srí Lanky, Číny, Grécka, Jordánska, Tibetu, Austrálie, Nového Zélandu, Kambodže či obľúbeného Thajska, kam chodí minimálne raz do roka aj z tohto dôvodu:

„Nikdy som sa tam nestretol s nahnevaným človekom. Tam sa ľudia usmievajú. Thajský budhizmus spočíva v tom, že ľudia, ktorí sa zle správajú, sa musia narodiť znovu. Tak sa každý snaží.“

Usmievavú povahu má možno aj vďaka svojim predkom. Jeho starý otec Gusti Popovič, ktorý odišiel v čase veľkej hospodárskej krízy, sedí ako jeden z jedenástich robotníkov na rozostavanom mrakodrape na svetoznámej fotografii.

Drží sa fľašky od whisky

Z tejto fotografie je najznámejšia práve identita Gustiho Popoviča. Sedí úplne napravo a hoci vtedy v USA zúrila prohibícia a alkohol bol zakázaný, drží v ruke fľašu od whisky. Z fotografie bola už vtedy v roku 1932 urobená pohľadnica, ktorú poslal Gusti Popovič svojej žene Mariške na Slovensko.

Jeho vnuk Ivan Popovič a dnešný osemdesiatročný oslávenec Hane Beranovej v Rádiu Slovensko o pohľadnici prezradil: „Takúto pohľadnicu poslal môj dedo svojej žene a na druhej strane napísal: Len sa ty žena moja o mne neboj, ta jak vidziš, ta ja furt s fľašečku, tvoj Gusti.“

Z tvorby Ivana Popoviča nepoznáme len množstvá kresieb, animovaných či dokumentárnych filmov, ale aj viacero vydarených originálnych detských knižiek, ktoré vydal spolu s bratom Vladimírom.

Logotypy, plagáty aj architektonické diela

Výtvarník Ivan Popovič je aj autorom architektonických diel ako známej keramiky v Detskej fakultnej nemocnici na Kramároch v Bratislave (1974), či sieťotlače na skle v Dome športu v Bratislave (1978), alebo kamennej mozaiky s plastikou v Geologickom prieskume v Spišskej Novej Vsi (1980), leptaného kovu v Brämerovej kúrii v Bratislave (1987), kamennej mozaiky v Dome smútku v Chorvátskom Grobe (1988), ale aj v Historickej budove opery SND v Bratislave.

Spoločne so synom Dávidom spolupracoval s množstvom médií pri vytváraní logotypov a pripravili 52 dielny seriál o vynálezcoch Mať tak o koliesko viac podľa seriálu pre Slovenský rozhlas.

Od roku 1992 vedie spoločnosť MY STUDIO na nakrúcanie kreslených reklám. Tvoril v plagátovej tvorbe, aj v rôznych dizajnérskych reklamných kampaniach pre domáce i zahraničné firmy.

Na jeho Hlavičkových rozprávkach s vítami Amálkou a Slabejkou vyrástlo už viacero generácií detí, ale rovnako aj na kreslenom seriáli Príhody s Mydlinkou a na ďalších animovaných rozprávkach.

Ilustroval viacero školských učebníc. Jeho tvorba získala množstvo ocenení vrátane Ceny Ľudovíta Fullu za nadčasovú ilustračnú tvorbu pre deti a mládež.

Viac zaujímavých vyjadrení Ivana Popoviča nájdete aj v archíve STVR bez reklám a zadarmo.

25 50 75 90