Prekonávam samého seba, tvrdí náš najobsadzovanejší herec Ján Koleník. Oslavuje 45 rokov

Herec Ján Koleník sa narodil 11. novembra 1979 v Banskej Bystrici a po skončení Vysokej školy múzických umení v roku 2004 sa stal členom Činohry Slovenského národného divadla.

Prechádzky v poli, kde nikto nie je

V tom roku získal Cenu za najlepší herecký výkon na festivale Istropolitana, v roku 2008 aj Výročnú cenu literárneho fondu a pravidelne vyhrával ankety popularity (OTO, Telkáč roka).

Ako hosť Sobotného dobrého rána u Petry Bernasovskej pri svojej štyridsiatke priznal, že hektickú dobu kompenzuje chodením do poľa: „Mohol by som povedať, že do lesa, ale v poli vidíte do diaľky, že tam nikto nie je.“

Patrí totiž k našim najobsadzovanejším a najobľúbenejším hercom, ktorý účinkoval v desiatkach divadelných, televíznych a filmových predstavení, zároveň sa predviedol ako vynikajúci tanečník, ktorý vyhral tanečnú súťaž. Preto je niekedy popularita pri voľnom pohybe na verejnosti obťažujúca. K hereckej profesii v Rádiu Slovensko na otázku, či je silný človek, povedal:

„Celý môj život je o prekonávaní seba samého, lebo každý máme citlivé chvíľky. Mojou úlohou je vždy hercov poľudšťovať, aby si ľudia nemysleli, že sú odolní, možno cynickí ľudia. Práve naopak, sú veľmi citliví ľudia. Naša profesia nie je len bezstarostné šaškovanie, ako si častokrát ľudia myslia, keď nás vidia len na televíznej obrazovke. Je to prekonávanie seba samého, keď vystavujeme smerom na verejnosť svoje najkrehkejšie vnútro, čo je veľmi, veľmi, veľmi ťažké.“

Nebudem nikomu príkladom

Vďaka mnohým príležitostiam, ktoré získal u našich susedov, patrí aj k často obsadzovaným hercom v Českej republike, kde má početné fanúšikovské divácke zázemie. Obdivujú ho veľakrát nielen pre spôsob stvárnenia postavy, ale aj pre vzhľad. Petru Bernasovskú zaujímalo, koľko času venuje fyzickému cvičeniu:

„Nebudem nikomu príkladom," reagoval Ján Koleník, lebo podľa jeho vyjadrenia „každý musí zistiť, čo ho baví“. Ak by ste tipovali, že Ján Koleník je pravidelným návštevníkom fitka, jeho vyjadrenie vás iste prekvapí:

„Mňa baví nepravidelnosť a to, že sa do ničoho nenútim. Cvičím naozaj vtedy, ak mám čas a chuť.“ A tá chuť u Jána Koleníka príde aj po veľkom vypätí ako istý spôsob kompenzácie prežitého napätia:

„Zistil som, že aj keď si o tele myslím, že to dnes už nedá po nakrúcaní a obrovskom vypätí, tak telo má obrovskú rezervu a idem sa ešte trochu do fitka zaktivizovať.“

Ráno behať po vonku by ste však Jána Koleníka nevideli, skôr večer vo fitku, ale najviac do desiatej hodiny večer, lebo „potom sa telo príliš aktivizuje a nedá sa dobre spať“.

Po smrti otca má krásny vzťah s mamou a malou neterkou, pre ktorú je rád dobrým strýkom.

Viac sa o Jánovi Koleníkovi dozviete aj z archívu STVR bez reklám a zadarmo.