Poznáme skutočné dôvody, pre ktoré vznikli naše známe čičmianske vzory

Každý na Slovensku pozná malebnú dedinku Čičmany. V Žilinskom okrese je najvyššou položenou obcou, ktorá sa nachádza v Strážovských vrchoch. Ako v Televíkende pripomenula moderátorka Martina Kacinová, môžeme sem prísť aj na túru alebo na lyžovačku: „Už samotná prechádzka dedinou a jej históriou je veľkým zážitkom.“
Pomoc Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Každý, kto sem príde, je zvedavý ako vznikli vzory na domčekoch, ktorými sa Čičmany preslávili. Etnologička z Považského múzea Adriana Bárdyová pozná odpoveď: „Je tu dlhá zima. Pôvodne sa domy maľovali inak, ako ich poznáme. Maľované časti boli len na spodku domu, okolo okien a dverí. Šlo o spojovacie miesta, kde sa trámy spájali. Maľovali ich preto, lebo drevo potrebovalo ochranu proti škodcom hmyzu, či pred vetrom a inými vplyvmi počasia. Až neskôr sa tieto nátery začali robiť podľa vzorov z kroju. Šlo o súťaživosť miestnych žien, ktoré chceli svoje domčeky niečím ozvláštniť.“

V jednej izbe spali dve rodiny

Ak by sme si mali vziať inšpiráciu z Čičmian, možno aj dnes by sme mohli ochranné omietky domov vymaľovať aj prenášaním vzorov z našej módy. Ťažko si však predstaviť, že by sme sa vrátili i k spôsobom, k akým sa uchýlili v Strážovských vrchoch chudobnejší ľudia, keď si jeden dom podľa lektorky z Považského múzea Aleny Haššovej stavali až štyri rodiny:

„Domček číslo 42 v Čičmanoch si stavali štyri rodiny preto, lebo boli tak chudobní, že ani jedna nemala na to, aby si postavila dom sama. Potom v jednej izbe spali spolu až dve rodiny. Na každej posteli spal otec, mama a najmenšie dieťa, alebo bábätká mali zavesené nad posteľou v látkovej kolíske.“

Také nízkonákladové domy, aby v jednej izbe spali dve rodiny dnes stavať nik isto nebude. Zaujímavý však mali spôsob vykurovania ďalších izieb, o akom hovorila aj lektorka Haššová: „Väčšie deti spávali na poschodí, vravelo sa tomu, že spia na komorách. Cez zimu sa tam vôbec nevykurovalo, mali veľké periny. Deťom v zime dávali do postele nahriatu tehlu, aby sa im posteľ vyhriala.“

Plno vtipných príhod

Technológiu vykurovania postele nahriatou tehlou tiež už zrejme nik používať nebude, aj keď by sme vyhrievaním iba postelí možno znížili náklady na súčasné bývanie najmä v zimnom období.

Lektorka z Považského múzea má v repertoári aj vtipné príhody s turistami: „Máme tu expozíciu pôvodného zariadenia a nástrojov. Sú tu lopaty, na ktorých sa dával chlieb do pece a jeden pán povedal, že im bolo dobre, ak si už vtedy piekli pizzu. Ďalší návštevník si bol istý, že pučidlo na zemiaky bolo vraj na výrobu špagiet.“

Pred 200 rokmi takéto talianske špeciality nik v Čičmanoch nepoznal. Viac o tejto príťažlivej obci a jej obyvateľoch sa dozviete aj z archívu RTVS bez reklám a zadarmo.