Krčma bola odjakživa komunitným centrom. Objavte miesta známych filmov

Liptov ponúka jedinečnú príležitosť nazrieť do našich dejín. Zároveň s výstavbou vodného diela Liptovská Mara prijali podľa informácií z relácie Kapura rozhodnutie zachrániť objekty ľudovej architektúry pred zatopením. Vzniklo Múzeum liptovskej dediny v Pribyline, kde zbierkové fondy zveľaďuje už úctyhodných štyridsať rokov Jiří Přibyl.

„To je aj poslaním múzejníka, ukázať, že stále máme možnosť vidieť, ako sa kedysi žilo. Interiéry našich expozícii sú vytvorené autenticky, lebo sme robili pred rokmi výskumy. Ľudia nám ukazovali, ako ich starí otcovia mali veci zariadené a mnohé predmety nám aj darovali do zbierkových fondov.“

Báthoryčka sa presťahovala

Vznikla tak unikátna dedina, ktorú radi využívajú pre svoju autentickú atmosféru aj filmári. Práve v týchto priestoroch Juraj Jakubisko nakrúcal zábery do svojho podmanivého filmu Báthory. V príbehu krvavej grófky chcel dokázať, že sa nekúpala v krvi panien, ale túto klebetu o nej rozšírili neprajníci, ktorí sa chceli zmocniť jej obrovského majetku, veď vlastnila ako najbohatšia uhorská grófka 16 hradov. Nikdy pred súdom nebola obvinená, hoci vypočuli asi tristo svedkov.

Zdroj: TASR, Jozef Ďurník

Múzeum liptovskej dediny v Pribyline poskytlo Jakubiskovi množstvo pôsobivých záberov, akoby šlo o čachtické podhradie. Jiří Přibyl o dobovej krčme prezradil: „Pôvodne šlo o stavbu z Černovej, ktorú si postupne dvaja bratia pre nezhody rozdelili na dvojdom. V jednej časti prevádzkovali tzv. koloniálny obchod. Šlo o zmiešaný tovar, kde sa predávalo počnúc petrolejom až po potraviny všetko na jednom mieste. V prednej časti pred obchodíkom bola krčma. Krčmár stál za tzv. rekeštíkom, čo bola ochrana krčmára, za ktorou čapoval nápoje.“

Komunitné centrum v krčme

Obchod s krčmou slúžili celej dedine a podľa múzejníka mala krčma dôležité poslanie: „Šlo o komunitné centrum, kde si ľudia vymieňali skúsenosti či už z poľnohospodárstva, alebo aj zo života.“

V Pribyline je množstvo stavieb, ktoré môžete obdivovať. Podarilo sa totiž zrekonštruovať aj dôležité stavby, akými sú kaštieľ zo zatopených Parížoviec, či ranno-gotický kostol. Kaštieľ pred napustením vodného diela rozobrali a presunuli do skanzenu. Jeho pôdorys datujú až do roku 1500 teda do neskorogotického obdobia.

Viac sa o týchto stavbách a histórii spôsobu života u nás dozviete z archívu RTVS bez reklám a zadarmo.