Ako dobre poznáte Spišský hrad? Celosvetový unikát zapísaný v UNESCO

Od mladšej doby kamennej, teda od roku 5 tisíc pred n. l. má strategický význam pre tu žijúceho človeka národná prírodná pamiatka Spišský hradný vrch (632 m n. m.).

Závrty a škrapy

Typické krasové formy závrty a škrapy dotvárajú kolorit unikátnej travertínovej kopy.

Tá svojím objemom na tomto území v takomto mohutnom meradle je podľa vyjadrení zoológa zo Správy Národného parku Slovenský raj Milana Barloga pre Televíkend: „Unikát aj z celosvetového hľadiska. Toto územie je zapísané v Zozname Svetového dedičstva UNESCO. Podobu Dreveníka si bez vplyvu práce človeka počas tisícky rokov už nevieme predstaviť.“

Preto aj tunajšie pasenie dobytka má na prírodu podľa Milana Barloga pozitívny dosah: „Dlhé roky sa tu na škodu prírody nepáslo. Vďaka návratu pasenia vystúpili znova do popredia prírodné hodnoty. Opäť tu nachádzame druhy, o ktorých písali botanici pred stovkami rokov.“ 

Rozsiahly hradný komplex vznikol práve vďaka travertínovej kope, ktorá bola za národnú prírodnú pamiatku vyhlásená v roku 1990. Od roku 1993 je v Zozname Svetového dedičstva UNESCO. Travertínová kopa stolovej hory vypínajúca sa v nížine Hornádskej kotliny oproti okoliu aj o dvesto metrov obľubujú ako klenot slovenskej prírody najmä skalolezci.

Získali na toto územie oficiálny status lezecký areál vďaka 375 lezeckým skalným cestám a variant. Netreba podľa Milana Barloga zabúdať na históriu: „V minulosti tu bol kameňolom, odkiaľ sa bral materiál na výstavbu aj Spišského hradu.“

Symbolom je poniklec slovenský

V Dreveníku sú mnohé atrakcie ako Peklo, čo sú kamenné skalné útvary chodieb s prevismy a s kolmými stenami, či najviac obdivovaný Kamenný raj. Ako vznikali skalnaté atrakcie, vysvetlil Milan Barlog odborne geologicky: „Krehké bloky travertínu popraskali a zosunuli sa od materského masívu smerom dolu po svahu po klzkom podloží. Za stovky tisícov rokov sa tu v ľadových dobách udržala teplomilná vegetácia. Naopak, v dobách, kedy zaľadnenie ustúpilo, sa tu udržali chladné prvky vegetácie a živočístva v tienitých roklinách a puklinách.“

Tento unikátny mix prírodných hodnôt poznáme ako Dreveník, ktorý má ako vyplýva zo slov Milana Barloga aj ďalšiu atrakciu z konca doby ľadovej: „Symbolom Dreveníka je jarný kvet poniklec slovenský. Dreveník je najbohatšou lokalitou na svete, kde jeho populácia dosahuje desiatky tisíc rastlín.“

Poniklec slovenský je ohrozenou rastlinou, ktorej zber je zákonom chránený. Najlepšie ho môžeme obdivovať práve v prírode. Viac sa o hodnotách Dreveníka dozviete z archívu RTVS bez reklám a zadarmo.