Prebuďte k chutnému životu starý chlieb a pečivo viacerými spôsobmi

Chlieb nie je nikdy taký tvrdý, ako je tvrdý jeho nedostatok, vraveli naši predkovia v stredoveku. My dnes chlieb častokrát vyhadzujeme, pritom sa dá chutne oživiť.

Pomoc Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Staré fígle fungujú

Ako na to sa zamerali odborníci z Dámskeho klubu na Jednotke, ktorí v rubrike či to funguje, vyskúšali všetky fígle. V Dámskom klube v prvom z trikov oživenia starého pečiva využili silu mikrovlnnej rúry: „Namočíme papierový obrúsok. Vyžmýkame z neho prebytočnú vodu. Zabalíme doň suché pečivo. Obalený rožok vložíme do mikrovlnnej rúry na 10 sekúnd.“

Po odstránení obrúska zistili, že rožok bol zrazu mäkký. V druhej metóde v Dámskom klube využili klasickú kuchynskú rúru: „Tvrdý chlieb podržte pod tečúcou vodou. Kôrka vsiakne vodu. Potom namočený chlieb pečte v rúre vyhriatej na 150 stupňov asi 6 až 12 minút podľa toho, koľko vody do seba chlieb vsiakol. V rúre sa zmení na paru a vnútro chleba tak hydratuje. Stane sa opäť mäkkým a skutočne to funguje.“

Tajná ingrediencia je zelerová stonka

Ak použijete alobal, tvrdé pečivo do vody namáčať nemusíte. Rožky nechajte v rozohriatej rúre na 150 stupňov asi 6 minút. V alobale ich nechajte aj vychladnúť. V Dámskom klube dodali: „Najdlhšie trvá tretí spôsob. K oživeniu starého pečiva pridáme dve až tri zelerové stonky. Vložíme ich s pečivom či chlebom do igelitového vrecka, uzatvoríme a vložíme do chladničky. Na druhý deň zistíme, že stonky zvädli a všetku vlahu odovzdali chlebu, aby ho opäť prebudili k životu.“

Devínsky chlebový starček

V Dámskom klube nevraveli, či by sa dal oživiť aj najstarší štrnásťtisíc ročný chlieb. Za to na Rádiu Slovensko sa dozviete, že najstarším nájdeným chlebom na území Slovenska je bochník z Devína. Pochádza z 5. storočia a je druhým najstarším chlebom v Európe.

Najstarší pochádza z Pompeí z 1. storočia. Devínsky starček je tiež vzácny historický nález. Archeologička Katarína Harmadyová vysvetlila dôvod, prečo sa od 5. storočia zachoval na Devíne až dodnes: „Zhorel a vďaka tomu sa zachoval pre nás. Bochník zhorel. Obsah pece vymietli spolu s popolom a zhorenými zvyškami do predpecnej jamy. V nej došlo k jeho zasypaniu a zaduseniu. Vďaka tomu chlieb zuholnateľ a zachoval sa dodnes.“

HISTÓRIA:Devínsky bochník. Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Pôvodne mal devínsky chlieb kruhový tvar s priemerom 23 centimetrov a na výšku 6 centimetrov. Cesto bolo z pšenice, raže, jačmeňa a prosa so stopami burín. Katarína Harmadyová dodala: „Okrem toho sa na Devíne našlo množstvo obilia, ďalšie zvyšky chlebov ako krajce a kôrky.“

Viac informácií nájdete v archíve RTVS bez reklám a zadarmo.